Pozadie

Nanometer je jedna miliardtina metra a približne jedna tisícina jediného ľudského vlasu. Nanotechnológia predstavuje výrobné techniky, aplikované v atómovom nanomeradle. V posledných rokoch vzrástol záujem i investície do nanotechnológií. Priemysel využíva nanotechnológiu stále viac v sektoroch ako zdravotníctvo, spotrebné výrobky, informačné technológie či životné prostredie.

Politická diskusia o riadení nanotechnológií je iba v začiatkoch. V máji 2004 Komisia schválila Európsku stratégiu pre nanotechnológie a v júni 2005 akčný plán na roky 2005-2009. Oba dokumenty zdôrazňujú potrebu „bezpečného, integrovaného a zodpovedného prístupu k rozvoju nanotechnológií a nanovied“ a dôležitosť „zhodnotenia potenciálnych rizík počas životného cyklu produktov, vyrobených na základe nanotechnológií“.

Otázky

Vedecký výbor pre vznikajúce a novoobjavené zdravotné riziká (SCENHIR) nedávno prijala stanovisko k „vhodnosti existujúcich metodológií na hodnotenie potenciálnych rizík nanotechnológií“. Správa, vypracovaná na žiadosť Komisie, dospela k záveru, že súčasná metodológia hodnotenia rizík vyžaduje určité zmeny, aby bola schopná odhaliť riziká, spojené s nanotechnológiou.

Správa uvádza, že „najmä existujúce toxikologické a ekotoxikologické metódy nemusia stačiť na zodpovedanie všetkých otázok, spojených s nanočasticami.“ SCENHIR tiež poukazuje na to, že vieme iba veľmi málo o fyziologickej reakcii na nanočastice. Preto musíme zmeniť tradičné toxikologické a a ekotoxikologické testy tak, aby zahŕňali aj zhodnotenie rizika a odhalenie šírenia nanočastíc v ľudskom tele a životnom prostredí.

Paneurópska nanotechnologická sieť Nanoforum, založená EÚ, vydala správu o aktuálnom stave európskej a globálnej diskusie o výhodách, rizikách, etických, právnych a sociálnych aspektoch nanotechnológie. Dospela k rovnakému záveru ako SCENHIR, že najpálčivejšiu otázku v súčasnej politickej diskusii o nanotechnológii predstavuje výskum rizika nanočastíc pre zdravie a životné prostredie. Medzi zdravotné dopady nanočastíc, ktoré sa v súčasnosti skúmajú, patrí riziko pľúcnych a srdcových ochorení, spôsobených vdýchnutými nanočasticami, hromadenie biologicky neodbúrateľných nanočastíc v pečeni a ich absorpcia do mozgu.

Správa Nanofora tiež zdôrazňuje, že je potrebné realisticky vziať do úvahy aj dlhodobé vízie a scenáre zástancov a odporcov nanotechnológií, spisovateľov science fiction, keďže aj tí ovplyvňujú verejnú mienku.

Pozície

Zástancovia vidia nanotechnológie ako spôsob výroby napríklad nových a silnejších materiálov, moderných liekov a neobmedzenej počítačovej techniky.

Odporcovia nanotechnológií poukazujú na vážne ohrozenia verejného zdravia, keďže nanočastice sa môžu dostať do potravín a do organizmu, na nové metódy skúmania, keďže miniatúrnymi kamerami je možné sledovať každý náš krok, a na nové významy a metódy vojny - selektívne biologické a genetické zbrane či nových supervojakov, „napoly stroje, napoly ľudí“.

Ďalšie kroky

Komisia spustila verejné konzultácie o metódach hodnotenia rizika u produktov nanotechnológií. Zúčastnené strany môžu podať svoje stanovisko do 16. decembra 2005.