Slováci viac ako priemer Európy vnímajú negatívne ľudí nad 55 rokov. Podľa 48 % Slovákov sú vnímaní „skôr negatívne“. Európsky priemer ľudí, ktorí majú takýto názor o svojej krajine je 28 %.

„Skôr pozitívne“ sú starí ľudia na Slovensku vnímaní podľa 38 % (Európsky priemer je 61 %). Európska ani slovenská populácia sa ale starnutia obyvateľstva ako spoločenskej výzvy zväčša neobáva.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »si nechala vypracovať špeciálny prieskum Eurobarometer  pri príležitosti začiatku Európskeho roka aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity.

Slováci indikujú nižšie hodnoty veku, do ktorého si myslia, že budú schopní vykonávať svoje súčasné zamestnanie. Podobne je len 22 % Slovákov ochotných pokračovať v práci po dosiahnutí veku, v ktorom by mali nárok na dôchodok. To je v rozpore s jedným z hlavných cieľov politiky aktívneho starnutia:

„Podnecovanie starších pracovníkov k zotrvaniu v zamestnaní, ktoré si vyžaduje najmä zlepšenie pracovných podmienok a ich prispôsobenie zdravotnému stavu a potrebám starších pracovníkov, aktualizáciu ich zručností poskytovaním primeraného prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a preskúmanie systému daní a sociálnych dávok v záujme zabezpečenia účinných stimulov pre dlhšie zotrvanie v práci.“

Najmenšia chuť pracovať je u ľudí, ktorí robia manuálne – 15 %. Naopak najvyššia (38 %) je u samostatne zárobkovo činných ľudí.

Len 12 % opýtaných na Slovensku súhlasí s názorom, že by sa mal oficiálny dôchodkový vek do roku 2030 zvýšiť. V Európe je to v priemere dvojnásobný podiel respondentov. Prospešnosť starších ľudí v spoločnosti väčšina ľudí vidí napríklad v staraní sa o vnúčatá (82 %, na Slovensku aj  celkovo v EÚ) ale tiež ako finančnú podporu svojich rodín, spotrebiteľov a dobrovoľníkov. Podľa Eurobarometra sa na Slovensku sa venuje dobrovoľníckej práci 32 % ľudí starších ako 55 rokov, čo je približne rovnaký podiele ako v populácii v tzv. produktívnom veku.

Rozdiel v európskom a slovenskom vnímaní sa prejavil aj v otázke, čo najužitočnejšie by vláda mohla urobiť, aby pomohla ľuďom, ktorí s starajú o starších členov rodiny? Až 65 % si myslí, že by mali za svoju činnosť dostávať finančnú odmietnu. V EÚ tento názor zdieľa len 44 %. Spomedzi opatrení nasleduje pružná pracovná doba a dôchodkové kredity.

Z priemerného vyhodnotenie odpovedí na otázku v akom veku začnú ľudia považovať človeka za starého  vyplynulo, že na Slovensku je to v 58 rokoch. Európsky priemer je na úrovni 64. Ako mladý prestáva byť človek vnímaný podľa Slovákov v 39 rokoch, podľa občanov celej EÚ v 42 rokoch.

Respondentov sa v prieskume pýtali aj na to, ktorá zo zoznamu inštitúcií zohráva pozitívnu úlohu pri riešení problémov spojených so starnutím v tej-ktorej krajine. Najpozitívnejšie vyšli organizácie starších ľudí a mimovládne organizácie a hneď za nimi náboženské organizácie a cirkvi (80 %). Slováci tiež viac ako priemer EÚ dôverujú v tejto otázke európskym inštitúciám.

Pozície

László Andor, komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie k výsledkom prieskumu dodal: „Dnes nám Eurobarometer Eurobarometer je séria prieskumov verejnej mienky, ktoré zadáva sekcia Analýz verejnej mienky Európskej komisie od roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk »ukázal, že ľudia sú pripravení viesť aktívny život aj v staršom veku. Som presvedčený, že tento Európsky rok bude katalyzátorom, ktorý zmobilizuje občanov, zainteresované strany a zákonodarcov k podpore aktívneho starnutia a k pozitívnemu riešeniu výziev, ktoré so sebou starnutie prináša.“