V reakcii na tisícky žiadostí občanov, ktorí sa obávajú vplyvu jadrovej katastrofy vo Fukušime, vypracoval CRIIRAD súbor informácií o rizikách kontaminácie rádioaktívnym jódom-131 v Európe.

Dokument, datovaný z 7. apríla, radí nepiť dažďovú vody, citlivé osoby - deti a tehotné či kojace ženy - by sa mali vyhnúť konzumácii zeleniny s veľkými listami, čerstvého mlieka alebo krémového syra.

Podľa inštitútu nemožno už viac riziká spojené s dlhodobou kontamináciou medzi zraniteľnými skupinami populácie považovať za „zanedbateľné“ a je potrebné sa vyhnúť „rizikovému správaniu“.

Inštutút ale prizvukuje, že nie je žiaden dôvod zostávať doma alebo požívať jódové tabletky.

Podľa CRIIRADu nie sú informácie z príručky obmedzené len pre územie Francúzska a opatrenia možno aplikovať aj v iných európskych krajinách, keďže úroveň kontaminácie vzduchu je napríklad v Belgicku, Nemecku, Taliansku a Švajčiarsku podobná. Uvádza tiež, že údaje pre západné pobrežie USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré zasiahla radiácia 6-10 dní pred Francúzskom, ukazujú, že koncentrácia jódu-131 je tam 8-10 krát vyššia.

Ďažďová voda a voda z kohútika

Podľa CRIIRADu sa ľudia obávajú hlavne rizík spojených s dažďom, či pitím vody z vodovodu.

Inštitút upokojuje, že pobytom na daždi nevzniká žiadne riziko, dokonca ani pre deti. Avšak predovšetkým deti by sa podľa nich mali vyhnúť pitiu dažďovej vody.

Voda z vodovodu by vzhľadom na podzemné zdroje alebo veľké rieky zatiaľ podľa CRIIRADu problémom byť nemala. Pri polievaní záhrady dažďovou zachytenou vodou radí ústav zavlažovať len pôdu a nie listy, keďže absorpcia látok cez povrch je rýchlejšia a výraznejšia ako cez korene.

Potravinový reťazec

Do skupiny najviac citlivých a nebezpečných druhov zeleniny zaradili výskumníci špenát, šalát, kapustu a ďalšie druhy s veľkými listami, ktoré sa pestujú vonku a sú vystavené dažďu. CRIIRAD uvádza, že nepomôže ani ich umytie, keďže jód-131 v rastlinách rýchlo metabolizuje.

Čerstvé mlieko a syry, rovnako ako mäso z dobytka, ktoré sa voľne pasie, zaradil do skupiny potravín, ktoré môžu byť nepriamo kontaminované a treba ich monitorovať, pričom kozie a ovčie produkty môžu byť zasiahnuté výraznejšie ako kravské mlieko či syry.

Úroveň rizikovej dávky

Smernica Euratomu z 13. mája 1996 udáva všeobecné princípy a bezpečnostné normy ochrany pred radiáciou v Európe.

Uvádza sa v nej, že dôsledky jadrovej činnosti možno považovať za zanedbateľné, ak dávky radiácie nepresiahnu za rok 10 mikro Sievertov (mSv). Po ich presiahnutí treba zvážiť možné opatrenia.

Zatiaľ čo rádioaktívny jód-131 sa vo vzduchu nachádza najmä v plynnom skupenstve, v prípade rádioaktívneho spadu z Fukušimy je hlavným problémom jeho požitie.

Inštitút upozorňuje, že schopnosť ľudského tela vyrovnať sa s požitím dávky 10 mSv závisí od veku. Táto úroveň v tele detí do 2 rokov môže vzniknúť už pri požití jódu-131 s radiáciou 50 Bq.

Ak potraviny obsahujú medzi 1-10 Bq na kilogram, podľa CRIIRADu možno prekročiť úroveň 10mSv počas dvoch až troch týždňov.

Hodnoty namerané Francúzskym inštitútom rádiologickej ochrany a jadrovej bezpečnosti (IRSN) ukazujú rôzne úrovne kontaminácie: 0,08 Bq/kg v šaláte, špenáte a póre z regiónu Aix-en-Provence, 0,17 Bq na liter mlieka z mesta Lurdy a 2,1 Bq na liter kozieho mlieka z Clansayes.

CRIIRAD upozorňuje, že kontaminácia vzdušných más nad Európou bude pokračovať, pričom cituje technickú správu japonského prevádzkovateľa elektrárne Fukušima TEPCO a úradu pre jadrový dozor (NISA), ktorí „sa obávajú uvoľňovania počas niekoľkých dní, či dokonca týždňov“. Varoval, že ak dôjde k ďalším požiarom alebo budú inžinieri nútení uvoľniť viac pary, aby sa predišlo explóziám, dôjde k novému masívnemu úniku rádioaktívnych látok.

Posledné stanovisko slovenského Úradu verejného zdravotníctva k nameranej rádioaktivite, ktoré je zverejnené na stránke ÚVZ, je z dňa 31. marca 2011.