"Ak chceme vedieť, aké množstvo niektorých výživných látok je najlepšie pre konzumáciu, potrebujeme poznať, čo ľudia práve konzumujú a porovnať zdravotné dopady rozdielnych požitých množstiev," tvrdí Dr. Loek Pijls a Medzinárodného inštitútu života (ILSI Europe).

Európske politiky sú "rýchlejšie než veda," dopĺňa Wouter Lox, výkonný riaditeľ asociácie producentov soli EuSalt. Beate Kettlitz z konfederácie európskeho potravinového a nápojového priemyslu si taktiež myslí, že "politici stanovujú pravidlá ešte skôr, než majú [v rukách] výsledky a údaje výskumu."

V otázke stanovenia potravinových štandardov zohrávajú najväčšiu rolu národné štáty. Napriek tomu by však podľa profesora Andrého Huyghebaerta z Univerzity v Gente bolo vhodné, aby sa aj na úrovni EÚ prijali v istej miere harmonizované odporúčania.

Podľa iných vedcov nemá celoeurópska legislatíva zmysel. Ľudské stravovanie, návyky a v konečnom dôsledku aj dopady na zdravie závisia najmä od miestnej kultúry stravovania, veku, pohlavia a iných reálií. Na druhej strane by však privítali harmonizáciu štandardov zberu informácií. Ak by sa údaje zbierali jednotnou metodikou, dopady jednotlivých potravín na ľudské zdravie by sa porovnávali jednoduchšie.

EFSA Hlavným cieľom Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín je poskytovanie poradenstva v otázkach, ktoré majú vplyv na bezpečnosť potravín.viac na www.EuropskaUnia.sk » Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, sa taktiež vyslovil za porovnávanie národných údajov o vplyve množstva požitých ingrediencií v potravinách na ľudské zdravie.

Workshop, na ktorom vystúpili jednotliví vedci, zorganizovala 6. mája EuSalt, Európska asociácia výrobcov soli. Hlavným cieľom bolo diskutovať o problémoch spojených s nedostatkom relevantných informácií pre výskum dopadov potravinárskych látok na ľudské zdravie.