Krátka správa:

Fínske nemocnice varujú, že ich pacienti môžu začať umierať, ak zdravotné sestry neukončia štrajk. Centrálna univerzitná nemocnica v Helsinkách už oznámila, že pripravuje presun kriticky chorých pacientov do Švédska a Nemecka. Čakať môže maximálne do 12. novembra. Informáciu priniesol Financial Times.

Odbory zdravotných sestier požadujú od vlády zvýšenie platov o 24%. Inak hrozí, že 13 tisíc sestier podá 19. novembra výpoveď, čo by paralyzovalo celý zdravotnícky systém v krajine. Ich štrajk je súčasťou širších nepokojov v krajine. Podobné protestné akcie už začalo alebo plánuje 40 tisíc pracovníkov v rybolove, lesníctve, oceliarstve a poštových službách.

Predstaviteľka odborov sestier Marja-Karina Koskinen rúca predstavu Fínska ako krajiny s vysokou rodovou rovnosťou. Vyhlásila, že platy žien v krajine výrazne zaostávajú za mužmi, čo je "jeden z najväčších rodových rozdielov v odmeňovaní v EÚ."

Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk »je známe ako krajina s vysokou životnou úrovňou a kvalitným sociálnym a zdravotníckym systémom. Objavujú sa však varovania, že fínsky sociálny model je dlhodobo neudržateľný:

• Guy Ahonen, profesor Helsinskej "School of Economics" pre Financial Times vyhlásil, že Fínsko musí reformovať svoj sociálny model: "Z dlhodobého hľadiska musíme zmeniť systém financovania. Nedá sa to riešiť len cez daňové príjmy. Nie je vylúčené, že verejné služby budú musieť byť spoplatnené."

• Neudržateľnosť súčasného modelu potvrdzujú aj výpočty ministerstva financií Fínska: súčasné financovanie verejného sektoru by si pri ročnom 2% ekonomickom raste vyžiadalo zvýšenie verejného dlhu na neudržateľných 117% HDP do roku 2050.

Fínsko sa borí s problémami napriek tomu, že patrí medzi najbohatšie krajiny EÚ. Jeho ekonomický rast v roku 2007 má dosiahnuť 4% a v roku 2008 viac ako 3% HDP. Vysoké dane (fyzické osoby až do 50,9%, právnické osoby 26%) mu umožňovali vyberať na daniach a odvodoch 43,9% HDP (údaj z r. 2005), čo pohodlne financovalo vysoko solidárny sociálny a zdravotný systém.

Fínsko má však najrýchlejšie starnúcu populáciu v EÚ, čo znamená, že zatiaľ čo daňové príjmy v čase klesajú, sociálne výdavky narastajú. Keď sa k tomu pripočíta relatívne vysoká 7 percentná nezamestnanosť, výsledkom je realita, ktorá neumožňuje vláde plniť predvolebné sľuby: vládnúca Strana národnej koalície sľubovala voličom zníženie daní a zvýšenie platov. Aktuálne štrajky sú silne podmienené neschopnosťou splniť tieto ciele.