Profesor Standfordskej univerzity tvrdí, že opätovná analýza dát o nových liekoch uvedených na trh medzi rokmi 1982 a  2003 „je v rozpore s tvrdením, že americké farmaceutické firmy sú popredu pred európskymi firmami vo farmaceutickej inovácii.“

Toto konštatovanie protirečí argumentom, že fragmentovaný patentový trh a duplicitný výskum podkopávajú konkurencieschopnosť EÚ v oblasti výskumu a vývoja.

Protirečí to aj obavám, že praktiky európskych farmaceutických firiem obmedzujúcich hospodársku súťaž sú prekážkou inovácie a konkurencieschopnosti  farmaceutického výskumu.

Podiel výdavkov na výskum a vývoj v sektore farmaceutiky v USA a v Európe sa počas uplynulých dekád značne zmenil, tvrdí Light. V roku 1990 sa podiel európskych výdavkov na výskum a vývoj rovnal polovici zo súčtu výdavkov Európy, Japonska a USA. Podiel USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »bol jedna tretina. Do roku 2008 sa podiel amerických výdavkov zvýšil na 48 % zatiaľ čo Európsky znížil na 38 %.

Táto zmena vo výdavkoch sa ale neprejavila v zvýšenej kvantite a kvalite objavených liekov v USA, tvrdí Light. Pokiaľ ide o produktivitu meranú počtom nových liekov objavených v pomere k výdavkom na R&D, vykazuje Európa „väčšiu a zvyšujúcu sa produktivitu výskumu“, zatiaľ čo celková produktivita USA v tomto sektore klesá.  Mnoho z nových liekov, ktoré boli v Amerike uvedené na trh malo podľa akademika malú pridanú medicínsku hodnotu oproti už existujúcim liečivám. „Skrátka, obchodný úspech je často niečo iné ako dôležitosť pre terapiu“.

Väčšina správ týkajúcich sa európskeho výskumu hovorí, že EÚ zaostáva za USA, čo jej bráni stať sa svetovým lídrom vo výskume a inováciách. EÚ prijala niektoré kroky, aby posilnila svoj farmaceutický priemysel, vrátane alokácie 2 miliárd eur na zlepšenie a urýchlenie vývoja liekov.

Článok v Health Affairs uzatvára, že exitujú „silné všeobecné dôkazy, že americké firmy neprebehli svojich európskych konkurentov vo farmaceutickej inovácii" a “vďaka novým inštitútom v európskych krajinách..., sa môžu návraty z výdavkov na výskum v Európe ešte zvýšiť počas dekády 2004-2014.“

Pokiaľ ide o politické implikácie, profesor si myslí, že „nižšie európske ceny nemajú negatívny vplyv na silnú produktivitu výskumu".