„V roku 1991 dala Maastrichtská zmluva Únii nové kompetencie v oblasti verejného zdravia a viac priestoru pre medzinárodnú spoluprácu. EÚ má možnosť konať spolu s členskými štátmi v oblasti propagácie zdravého životného štýlu, ochrany zdravia, podporovať medicínsky výskum a vytvárať medzinárodný informačný systém. Komisia už rozvinula špecifické politiky v oblasti boja proti AIDS, tabaku a alkoholu a negatívnych environmentálnych dopadov na ľudské zdravie. Amsterdamská zmluva Amsterdamská zmluva je prvou zmluvou, meniaca zmluvu o Európskej únii (Maastrichtská zmluva) a treťou zmluvou, meniaca zmluvu o založení Európskych spoločenstiev (Rímske zmluvy).viac na www.EuropskaUnia.sk »z roku 1997 priniesla nový smer pre aktivity Komisie v boji proti konkrétnym chorobám a ochoreniam a pri odstraňovaní potenciálnych nebezpečenstiev pre ľudské zdravie.“

„Zdravotná starostlivosť v krajinách EÚ na základe Maastrichtskej zmluvy podlieha princípu subsidiarity, čo znamená, že každý členský štát si môže zvoliť svoju vlastnú cestu v organizovaní a financovaní svojho systému zdravotníctva.“

„Zdravotná starostlivosť v EÚ sa nachádza na križovatke medzi výzvami a príležitosťami. Členské štáty čelia spoločným výzvam pri snahe o poskytovane rovnakej, efektívnej a vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti za prijateľné náklady, v čase kedy dopyt po tejto starostlivosti začína prekračovať disponibilné zdroje. Dôvodom je starnutie populácie a zvyšujúce sa očakávania obyvateľstva rozvinutých krajín. Kombinácia demografických zmien a technologického pokroku zvyšuje náklady na poskytovanie starostlivosti.“

„Členské štáty zvolili rôzne stratégie, ako sa vysporiadať s výzvami a ako naložiť s príležitosťami… Každý štát si nájde niečo, čo sa môže naučiť od ostatných. EÚ hrá dôležitú úlohu v zlepšovaní verejného zdravia v Európe a pridáva ku krokom členských štátov vlastnú pridanú hodnotu pri rešpektovaní subsidiarity. Stratégia EÚ sa sústreďuje hlavne na posilňovanie spolupráce a koordinácie, podporu výmeny skúseností, informácií a vedomostí a ma asistenciu pri prijímaní rozhodnutí na národnej úrovni.                                    

Ďalším cieľom je zabezpečiť bezpečnosť pacientov a kvalitu zdravotných služieb, čo by uľahčilo cezhraničné poskytovanie starostlivosti a mobilitu zdravotníckych profesionálov. V súčasnosti sa len 1 % rozpočtov minie na cezhraničné poskytovanie starostlivosti....

Kompletné znenie príspevku M. Mikolášika v anglickom jazyku si môžete stiahnuť tu.