Pozadie

Tematické „Európske roky“ sa pravidelne od roku 1983 zameriavajú na presne vytýčenú oblasť alebo problém. Ich hlavných cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o zvolenej téme, ako i iniciovať a podporiť politickú debatu naprieč krajinami EÚ. Posledné Európske roky sa niesli v znamení Pracovnej mobility (2006), Rovnosti príležitostí (2007) a Medzikultúrneho dialógu (2008).

Rok 2009 sa tematicky zameriava na Kreativitu a inovácie. Od januára do decembra Európska komisia zorganizuje niekoľko kampaní a iniciatív ako na európskej, tak i na národnej a regionálnej úrovni. Podujatia sa organizujú alebo budú organizovať v úzkej spolupráci s Českým a Švédskym predsedníctvom. Financovať sa budú v rámci existujúcich komunitárnych programov.

Komisia nominovala 27 európskych osobností zo sféry kultúry, inovácií a kreatívneho priemyslu, ktoré vyhlásila za špeciálnych veľvyslancov Európskeho roka kreativity a inovácií. Za hlavného ambasádora bol určený Esko Tapani Aho, výkonný viceprezident fínskeho koncernu Nokia a niekdajší predseda fínskej vlády. Slovenským veľvyslancom je Ján Ďurovčík, tanečný choreograf.

Kľúčovou úlohou ambasádorov je podporovať záujem verejnosti o relevantné témy z oblastí vzdelávania, kultúry, inovácií a podnikania. Súčasne majú podporovať myšlienku Európskeho roka kreativity a inovácií nielen vo svojej krajine, ale i v zahraničí. Ambasádori sa rovnako tiež zúčastňujú na všetkých kľúčových podujatiach tematického roka.

Otázky

„Verím, že rok kreativity a inovácií 2009 bude predstavovať zdroj inšpirácie. Mal by z neho vyrásť veľký strom a nielen jednoročná rastlina,“ povedal v Prahe Ján Figeľ, člen Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie, kultúru, mládež a odbornú prípravu. Vyhlásil: „Tí, ktorí investujú do kreativity a inovácií budú konkurencieschopnejší než tí, ktorí tak nečinia.“

• Dostatok inovatívnych iniciatív

Európska únia nečelí nedostatku iniciatív pre podporu inovácií. Európski lídri spravili z inovácií kľúčový prvok spoločnej stratégie pre podporu hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných pozícií. Súčasne, európsky plán pre hospodársku obnovu a inovácie sú v komplementárnom vzťahu. Cesta z hospodárskej recesie vedie cez finančnú podporu R&D (výskumu a vývoja), rozširovanie pokrytia širokopásmovým internetom vo vidieckych oblastiach a transformáciu Európy na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Akokoľvek, správa, ktorú Komisia vydala v januári, preukázala, že pokrok v tejto oblasti je pomerne malý. Pokiaľ ide o financovanie R&D, priepasť medzi EÚ a USA sa nezmenšuje, ale naopak, rozširuje, pričom hrozí, že „starý kontinent“ v tomto smere nikdy nedobehne partnerov na opačnom brehu Atlantiku. Viacero expertov nesúhlasí s hodnotením na základe jedného ukazovateľa, ktorým je výlučne miera investovania do výskumu a vývoja.

Napriek rozdielnosti názorov je zrejmé, že pozorovanie reality je odlišné od toho, o čo sa EÚ oficiálne usiluje; stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou poznatkovou ekonomikou sveta. Tento cieľ stanovila Lisabonská stratégia pred desiatimi rokmi, ale Spoločenstvo medzi časom z neho krok za krokom poľavovalo. Dnes je zrejmé, že sa ho nepodarí naplniť.

• Ignorovaný kreatívny priemysel

Ann Mettler, výkonná riaditeľka bruselského think-tanku Lisbon Council, ocenila úsilie Komisie „rozšíriť naše chápanie inovácií“ tým, že k nim priradila i tému kreativity. „Nemali by sme podceňovať benefity kreatívneho priemyslu, ako napríklad tvorbu filmov alebo dizajnu,“ povedala pre EurActiv. Podľa nej, kreatívny priemysel v Európe má „obrovskú šancu“, aby sa stal „magnetom na talenty z celého sveta“.

Exekutíva EÚ sľúbila zviditeľniť potenciál kreatívneho priemyslu. Pre tento dôvod sú medzi ambasádormi Európskeho roka kreativity a inovácií aj ľudia, ktorí sa profesne venujú umeniu, réžii, či iným umeleckým odvetviam vo svojich krajinách.

• Vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie

V súlade so snahou EÚ stať sa v budúcnosti najkonkurencieschopnejšou poznatkovou ekonomikou sveta bola do programu Európskeho roka kreativity a inovácií zaradená aj agenda vzdelávania a celoživotného vzdelávania.

Podujatia, ktoré budú tematicky orientované na túto oblasť, budú komplementárne s novou iniciatívou za vytváranie pracovných miest, ktorú Komisia predstavila na sklonku roka 2008. Jej hlavnou koncepciou je pomôcť európskym pracovníkom pomôcť v prispôsobovaní sa meniacej sa ekonomike a tým pádom i meniacemu sa trhu práce. Inými slovami, ide o reflexiu trendu väčšieho orientovania sa na poskytovanie služieb a trendu kladenia väčšieho dôrazu na informačné a komunikačné technológie a zelené technológie. Pre Ann Mettler je to toto „krok správnym smerom“.

• Kreativita začína na školách

Európska komisia uznáva, že školy hrajú nenahraditeľnú úlohu v podpore a objavovaní spôsobov riešenia problémov, ako aj v podpore vynachádzania správnych prístupov k riešeniam. Školy sú súčasne miestom, kde by mali vyniknúť talenty a rôzne netradičné danosti. Komisia však s poľutovaním konštatovala, že z curiculla škôl sa postupne vytráca kladenie dôrazu na kreativitu.

Podujatia ako 6-týždňové európske Jarné dni, by mali hľadať odpovede práve na tento problém. Pokiaľ ide o spomenuté „Dni“, ich cieľom je diskusia, reflexia a zdieľanie sa o témach, ktoré sa dotýkajú európskeho systému vzdelávania a školstva.

• Viac spolupráce a kontaktov medzi školami a firmami

Zámerom EK je tiež posilnenie spolupráce medzi akademickým a podnikateľským svetom, zvlášť medzi univerzitami a firmami. Komisár Ján Figeľ počas druhého európskeho Univerzitného a firemného fóra (5. - 6. február 2009) konštatoval, že európske univerzity zatiaľ úplne nevyužili svoj potenciál, „zvlášť svoju schopnosť vytvoriť prepojenia s podnikateľskou komunitou“.

Na začiatku apríla publikovala Komisia komuniké „O spolupráci univerzít a firiem“, ktoré obsahuje odporúčania na vytvorenie obojstranne výhodných partnerstiev. Krok sa považuje aj za odpoveď na čoraz častejšiu kritiku zamestnávateľov, že mnoho absolventov nedisponuje správnou skladbou poznatkov a zručností, ktoré sú potrebné na uchádzanie sa o miesta pre ľudí s vysokou kvalifikáciou, konštatoval komisár. Figeľ doplnil: „Požadujú najmä prestupujúce a prenositeľné zručnosti. Preto je toto návrh pre akademickú sféru.“

Medzi prioritami Bruselu sa tiež nachádza podpora študentskej mobility prostredníctvom rozšírenia programu Erasmus, zvyšovanie efektívnosti vzdelávania a odbornej prípravy, modernizácia európskych univerzít a podpora inovácií, kreativity a podnikateľského ducha.

Pozície

„Musíme posilniť svoju kapacitu pre riešenie problémov v každej vekovej skupine a na každom mieste v Európe, konštatuje Ján Figeľ, komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a odbornú prípravu. V súvislosti s Rokom kreativity a inovácií v rozhovore pre EurActiv v decembri 2008 povedal: „Čo by som rád videl na konci 'Roka', je, že obyvatelia Európy budú viac chápať, že podporou ľudských talentov a ľudských kapacít pre inovácie môžeme aktívne pretvárať Európu k lepšiemu, pomôcť jej úplne rozvinúť svoj potenciál, hospodársky aj sociálny.“

Komisár v apríli v rozhovore pre EurActiv.sk tiež uviedol: "Dialóg a partnerstvo medzi svetom vzdelávania a podnikania by malo byť stálym javom. Jednoducho, ak absentuje tento dialóg a vzťah, stráca aj jedna aj druhá strana. Ak je rozvinutý, obe strany prinášajú odpovede, inšpirácie a vzájomnú podporu. Na jednej strane školy, osobitne univerzity, by mali ponúkať vzdelanie a kvalifikáciu, ktoré sú relevantné pre súčasné potreby trhu práce, na druhej univerzity práve tejto kurikulárnej obsahovej zmene môžu napomôcť. Tými spoločnými agendami sú napríklad aj vzdelávanie k podnikateľstvu, ktoré je v Európe relatívne slabé a potrebuje väčší rozvoj."

„Inovácie môžu ponúknuť vhodné nástroje pre prekonanie environmentálnych výziev,“ hovorí Esko Tapani Aho, vedúci skupiny veľvyslancov Európskeho roka kreativity a inovácií, výkonný viceprezident fínskeho koncernu Nokia a niekdajší predseda fínskej vlády. Aho vyzval vlády členských krajín EÚ, aby sa zdržali krátenia rozpočtu pre výskum a vývoj (R&D). Podľa neho, šetrenie v čase finančnej a hospodárskej krízy na úkor vedy a výskumu je krátkodobým a preto nie udržateľným riešením. Takýto krok je podľa neho „vážnou chybou“.

Profesor Edward de Bono, ambasádor Európskeho roka kreativity a inovácií a európska autorita v oblasti kreatívneho myslenia, vyzval najmä firmy, aby vzali tohoročný tematický rok vážne. V rozhovore pre EurActiv povedal: „Myslím si, že firmy by mali brať kreativitu rovnako vážne, ako berú vážne finančné a právne záležitosti. V každej organizácii potrebujeme niekoho, kto by bol priamo zodpovedný za kreativitu a nové nápady, kto by organizoval školenia a zostavoval zoznam nových nápadov, niekoho, kto by načúval novým myšlienkam, kto by ich sprostredkúval a stál za nimi.“

Radek Špicar, riaditeľ automobilky Škoda, zodpovedný za medzinárodné vzťahy, vyzdvihol dôležitosť inovácií pre schopnosť firiem zostať konkurencieschopnými. V nadväznosti na výzvu Eska Aha rovnako vyhlásil, že byť uprostred finančnej krízy znamená mať najlepší čas pre uvažovanie o inováciách.

Vyzval na vylepšovanie systémov vzdelávania, ktoré by mali svojich študentov pripravovať pre potreby trhu práce. Ako čas plynie, firmy sa snažia hľadať kvalifikovaných pracovníkov, pretože mladí ľudia, ktorí opúšťajú brány škôl, nie sú vybavení potrebnými zručnosťami, hovorí Špicar. Podľa neho by sa medzi politickými prioritami mali nachádzať aj výučba k podnikaniu, ako aj koncepcia lákania mladých ľudí pre štúdium prírodných a technických vied.

Ann Mettler, výkonná riaditeľka bruselského think-tanku Lisbon Council, vyzvala, aby bol Európsky rok kreativity a inovácií „rozprávkovou myšlienkou“ s potenciálom rozprúdiť debatu a možno dokonca aj inšpirovať vytváranie nových inštitúcií po vzore Európskeho inštitútu technológie (EIT).

Martin Bruncko zo spoločnosti Neulogy, ktorá sa zameriava na manažment poznatkov, hovorí: "Kreativita a inovácie, resp. ich relatívny nedostatok, sú najpodstatnejší dôvod, pre ktorý EÚ ekonomicky zaostáva za USA. Riešenie tohto problému je jediná cesta ako naplniť cieľ Lisabonskej stratégie 'urobiť z EU najkonkurencieschopnejšiu poznatkovú ekonomiku na svete'. Európsky rok kreativity a inovácií je v tomto kontexte pekná myšlienka, ktorá však musí byť spojená s konkrétnymi krokmi na úrovni samotných členských krajín. Tri najpodstatnejšie z nich sú: výrazné zvýšenie dôrazu na kreativitu a kritické myslenie v rámci vyučovania na všetkých stupňoch vzdelávania – od základných až po vysoké, vytváranie tlaku, ale aj praktických nástrojov na prepájanie akademického výskumu s praxou, a predovšetkým podpora inovatívneho podnikania. Možno prekvapivo najväčšou výzvou v tejto poslednej oblasti je zásadná zmena vnímania podnikania a postoja k nemu v rámci celej spoločnosti. Práve v tomto by mohli mať aktivity, ako je Európsky rok kreativity a inovácií, najväčšie dôsledky."

Doterajšie a nasledujúce kroky

• 4. december 2006: Ministri EÚ prijali širšiu stratégiu pre inovácie.
• 31. marec 2008: Európska komisia navrhla, aby bol rok 2009 Európskym rokom kreativity a inovácií (EYCI).
• 16. december 2008: Európska rada odobrila vyhlásenie EYCI 2009.
• 7. január 2009: Oficiálne odštartovanie Európskeho roka kreativity a inovácií 2009.
• 2. - 3. marec 2009: Prvé vlajkové podujatie EYCI 2009 v Bruseli, zameralo sa na vzdelávanie a odbornú prípravu.
• 25. marec – 9. máj 2009: Európske „Jarné dni“.
• 26. - 27. marec 2009: „Európske fórum kreativity“ (Praha) – druhé vlajkové podujatie EYCI 2009.
• Máj 2009: Konferencia o kreativite, inováciách a podnikaní, ktorú organizuje Americká obchodná komora v EÚ.
• 24. - 26. jún 2009: Tretie vlajkové podujatie EYCI 2009 „Teritoriálny rozmer kreativity a inovácií“.
• September 2009: Štvrté vlajkové podujatie EYCI 2009 „Európske kultúrne fórum“ (Brusel).
• Október 2009: Piate vlajkové podujatie EYCI 2009 „Kreativita v práci: Poznatkový trojuholník“ (Brusel).
• December 2009: Záverečný ceremoniál EYCI 2009 (Stockholm).