Pozadie

Bolonský proces začal stretnutím ministrov školstva na Sorbonne v Paríži v roku 1998. Na ďalšom stretnutí v júni 1999 podpísali ministri 29 štátov tzv. Bolonskú deklaráciu o založení Európskeho vysokoškolského priestoru do roku 2010, ktorá hovorí aj o zlepšení európskeho systému vysokého školstva. Po stretnutí v Bologni sa konali ešte ďalšie: Praha (2001), Berlín (2003), Bergen (2005). Budúce stretnutie je naplánované v Londýne (2007). Každé zo stretnutí ďalej upravilo priority Bolonského procesu.

Otázky

V Bolonskej deklarácii boli vyhlásené nasledovné zámery:

• prijať systém ľahko čitateľných a porovnateľných akademických hodností,
• prijať systém s dvomi stupňami (pregraduálnym a graduálnym),
• zriadiť systém kreditov (ako ECTS),
• zlepšiť mobilitu zdolaním prekážok,
• zlepšiť európsku spoluprácu v hodnotení kvality,
• zlepšiť európsku dimenziu vo vysokom školstve.

Na Pražskom stretnutí zdôraznili predstavitelia štátov dôležité prvky Európskeho vysokoškolského priestoru:

• celoživotné vzdelávanie,
• angažovanie študentov,
• zlepšenie atraktívnosti a konkurencieschopnosti Európskeho vysokoškolského priestoru s ostatnými časťami sveta (vrátane aspektu nadnárodného vzdelávania).

Berlínske stretnutie odporučilo používanie kreditového systému aj v rámci celoživotného vzdelávania. Berlínska deklarácia zjednotila Európsky vysokoškolský a výskumný priestor. Na stretnutí boli medzi priority zahrnuté: kvalita poskytovaného štúdia a akademická mobilita.

V Nórskom Bergene boli priority pre obdobie 2005-2007 stanovené nasledovne:

• systém diplomov,
• zabezpečenie kvality,
• uznávanie diplomov a dĺžky štúdia,
• aplikácia štandardov a smerníc pre zabezpečenie kvality, ako boli navrhnuté v správe ENQA,
• aplikácia národných rámcov pre kvalifikácie,
• udeľovanie a uznávanie spoločných diplomov, vrátane doktorandského stupňa,
• vytváranie príležitostí pre flexibilné kariérne postupy vo vysokom školstve, vrátane procesov pre uznávanie predchádzajúceho vzdelania.

Bolonský proces tak zjednocuje systém vysokých škôl, čo okrem iného umožnuje plynulejší prechod z jednej vysokej školy na druhú a umožnuje študentom získavať vzdelanie neobmedzene po celej Európe. Proces vysokoškolského vzdelávania by tak mal dosiahnuť nielen záruku kvality a jednotnosti v celej Európe, ale mala by sa zjednotiť aj dĺžka štúdia. Vysokoškolské štúdium bolo rozdelené do troch stupňov: bakalárskeho, magisterského a doktorandského. Uznávanie diplomov a titulov napomáha nielen akademickej obci, ale dáva zároveň zrovnoprávňuje kandidátov pri hľadaní zamestnania.

 
Po absolvovaní magisterského štúdia a zložení rigoróznej skúšky získa absolvent jeden z následovných titulov: JUDr., PharmDr., PhDr., PaedDr., ThDr., RNDr.

Pozície

Rada Európy podporuje pokračovanie procesu na národnej, ako aj na európskej úrovni. Podľa jej hovorcu by sa mala viac diskutovať otázka výstupov vzdelávania, ako aj rozvoj silnejšieho európskeho povedomia uznávania dokumentov práve posilnením existujúcej siete s podporou oveľa otvorenejšieho prístupu k dôležitým informáciám.

Zástupcovia zamestnávateľov (UNICE) poukazujú na potrebu premyslenej stratégie. Proces treba zamerať tak, aby riešil všeobecnú situáciu zamestnanosti. Vzdelávací proces by mal odzrkadľovať najmä potreby spoločnosti a smerovať k vývoju v rámci firiem.

Európska asociácia univerzít (EUA) potvrdzuje všeobecnú podporu Bolonskému procesu aj medzi zástupcami inštitúcií vzdelávania vysokoškolského typu. Podľa EUA by priority pre ďalšiu fázu procesu mali byť:

• udržanie univerzít ako verejnej zodpovednosti;
• upevnenie výskumu ako neoddeliteľnej súčasti vysokoškolského vzdelávania;
• zvýšenie akademickej kvality prostredníctvom budovania silných inštitúcii;
• zvýšenie mobility a sociálneho rozmeru;
• podpora rámcového zvyšovania kvality Európskych vysokých škôl a jej garancia.

Pre vytvorený Európsky priestoru vyššieho vzdelávania, vidí EURASHE – Európska asociácia inštitúcii vyššieho vzdelávania – momentálne tieto priority: vytvorenie siete a mechanizmov medzi profesionálnymi inštitúciami vyššieho vzdelávania, univerzitami a inými inštitúciami tohto typu. Rozvoj vzťahov medzi vlastníkmi a špeciálne študentmi, obchodným a priemyselným sektorom.

ESIB – združujúci národné únie študentov – vníma potenciálne zmeny, ktoré priniesol Bolonský proces, veľmi pozitívne. Do popredia stavia rovnosť v prístupe k vzdelaniu ako aj rovné šance k dokončeniu štúdia. Pritom ale poukazuje na fakt, že mnohé štáty zneužívajú Bolonský proces, ktorým zakrývajú iné reformy vzdelávacieho procesu.

Slovenská rektorská konferencia (SRK) vo svojom vyhlásení k bolonskému procesu pri príležitosti rokovania ministrov školstva v Bergene, upozorňuje, že „verejná zodpovednosť za vysoké školstvo znamená, že vysoké školy musia získať dostatočnú podporu pre aplikáciu reformy, vrátane finančnej, tak ako to ministri školstva deklarovali v Berlínskom komuniké (2003)“. A preto SRK, „vyzýva vládu SR, aby napĺňala svoje programové vyhlásenie o vysokoškolskom štúdiu ako priorite a o postupnom zvyšovaní financovania verejných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu, tak aby SR dosiahla úroveň krajín OECD do roku 2006.“

Ďalšie kroky

• Ďalšie zasadnutie ministrov školstva v rámci Bolognského procesu bude v roku 2007 v Londýne.