Hlavná stránkaVzdelávanieSlovensko v EÚ: Ako vzdelávať ľudí pre ekonomiku

Slovensko v EÚ: Ako vzdelávať ľudí pre ekonomiku

Zdroj: EurActiv.sk

(06.03.2012)

Väčšia spolupráca medzi firmami a školami, motivovanie škôl do takejto spolupráce a odklon od financovania škôl od počtu študentov s cieľom obmedziť neperspektívne odbory - sú niektoré z odporúčaní, ktoré zazneli na druhom podujatí zo série „Fórum Slovensko v EÚ“.

Na sklonku februára sa v Bratislave konalo diskusné podujatie pod názvom „Vieme pripraviť ľudí, ktorých ekonomika potrebuje?“. Hosťami boli Aurélio Cecilio z generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre Zamestnanosť, sociálne veci a inklúziu, rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina a Bert Maes z Haas Automation.

Podujatie bolo druhým zo série „Fórum Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »v EÚ“, ktorú organizuje portál EurActiv.sk za podpory partnerov Slovenské elektrárne, a.s., člen skupiny Enel, Philip Morris Slovakia a U.S. Steel Košice, s.r.o.

Prinášame konferenčné video a niekoľko záverov z diskusie:

 

 

·         V Slovenskej republike existuje nesúlad medzi potrebami ekonomiky a typom absolventov, ktorých slovenský vzdelávací systém ponúka. Máme nižší podiel výdavkov na vzdelávanie v pomere k HDP ako priemer EÚ a problém vo vzdelávaní dospelých ľudí.

·         V záujme Slovenska je reforma odborného vzdelávania, pričom problémom býva spravidla implementácia. Negatívne vplýva nedostatok koordinácie medzi jednotlivými rezortmi, ktoré majú rezervy aj v komunikácii s zamestnávateľmi, ktorých by mali aj proaktívne vyhľadávať v snahe zatiahnuť ich do diskusie.

·         Väčšiu úlohu v procese prispôsobovania zručností trhu by mali hrať Sociálni partneri Na európskej úrovni existujú tri interprofesionálne organizácie, ktoré spolu s EK vytvárajú sociálny dialóg. Európska odborová konfederácia( CES) Európska únia konfederácii priemyslu a zamestnávateľov (UNICE) a Európske centrum verejných spoločností(CEEP).viac na www.EuropskaUnia.sk » nie len v úlohe pozorovateľa, ale cez aktívne zapojenie do implementácie. Vzdelávanie a zručnosti by mali byť vyššou prioritou pre Vyššie územné celky, ktoré zodpovedajú za regionálne školstvo.

·         V zlepšovaní vzdelávacieho systému majú svoju úlohu aj firmy, ktoré by nemali čakať na to, že im štát dodá čo potrebujú. Minimom je umožniť prax študentom a absolventom relevantných škôl. Vysoké školy by zase mohli zohrávať dôležitú úlohu pri celoživotnom vzdelávaní prostredníctvo  krátkodobejších školení v „soft“ aj „hard skills“.

·         Národný program reforiem, ktorý vyhodnocuje Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »každý rok prechádza aktuálne revíziou, obsahuje aj časť venovanú reforme odborného  vzdelávania a jeho zosúladenia s praxou. 

·         Bezkoncepčná liberalizácia vzdelávacieho trhu (bezkoncepčná možnosť výberu na úkor daňových poplatníkov) narobila škody, tento výber treba korigovať, no dnes sa autority boja do tohto systému zásadnejšie vstúpiť. Nie všetky školy sú zlé, no platy absolventov (aj v porovnaní s platom učiteľov) sú veľmi rozdielne.

·         Na druhej strane je tu iná forma regulácie školstva, ktorá nemá opodstatnenie – neprimeraná ingerencia do nezávislosti univerzít, čo ukázali aj medzinárodné porovnania.

·         Možnosti sú nevyčerpané na mikroúrovni  - prepájanie škôl s fabrikami, kde má štát nastaviť mechanizmy, aby bola spolupráca finančne výhodná. Pomôcť by mohla podpora pre podniky zvyšovať zručnosti svojich pracovníkov.

·         Pracovná sila musí mať istú mieru flexibility - nemožno absolventa úplne úzko naprofilovať, musí skôr vedieť zvládať projektové zadania a následne sa špecializovať pre prax. Negatívne sa hodnotí demontovanie všeobecného vzdelania, napríklad v prípade fyziky, kde sa učebné osnovy rozriedili a vypadlo učivo jedného ročníka. Ak sa hovorí, že deti majú problémy pochopiť písaný text – riešenie nemusí byť viac beletrie v osnovách, ale skôr v slovných matematických úlohách.

·         Jedným z vážnych ohrození krajiny je únik mozgov. Uvedomiť si tiež treba, že pri akejkoľvek reforme vzdelávacieho systému je veľká zotrvačnosť v nábehových krivkách.

·         Firmy registrujú rozdiely v kvalite medzi jednotlivými školami. Najčastejšie formy spolupráce sú stáže a súčinnosť pri kvalifikačných prácach, prednášky ľudí z podnikateľského prostredia, kurzy a študijné programy s personálnou a materiálnou podporou, spúšťanie spoločných projektov s vládou.

·         Hlavnými prekážkami väčšej spolupráce sú neochota a často aj materiálna a personálna neschopnosť  škôl interagovať s biznis prostredím (často sa predstavy škôl obmedzujú na jednoduchý sponzoring) a nezáujem o zamestnateľnosť svojich študentov.

·         Jedným z odporúčaní je lepšia informovanosť o kvalite škôl z pohľadu podnikateľov a monitorovanie zamestnateľnosti absolventov, čo by sa malo stať významným kritériom pre verejné financovanie. Dnes sú vzácne zdroje vo vzdelávaní odčerpávané na odbory bez opodstatnenia.

·         Negatívom je slabá informovanosť o „succes stories“ vzájomnej spolupráce, z ktorej veľký podiel dnes na základe realizovaných prieskumov robia skôr malé a stredné podniky.

·         V praxi sa v Galante osvedčila úloha mediátora – v tomto prípade  Úradu práce - medzi školami a praxou. Úrady majú najlepšiu znalosť situácie zamestnanosti v regióne, čo sú inak informácie, ktoré dnes nikto systematicky nezbiera – chýba teda presná definícia požiadaviek trhu práce.

·         Bojovať treba aktívne so stigmou odborného vzdelávania, ktorá na Slovensku vládne a čoho výsledkom je, že drvivá väčšina stredoškolákov smeruje na všeobecné gymnáziá. Stále platí, že absolventi stredných škôl sú najohrozenejší rizikom nezamestnanosti.

·         Obe strany – štát aj biznis by si mali uvedomiť, že ide o zdieľanú zodpovednosť a podľa toho by tiež mali zdieľať náklady. Kľúčová je aj podpora učiteľov. Učitelia potrebujú, aby im lídri biznisu ponúkli podporu pokiaľ ide o technológiu, infraštruktúru a osobnostný rozvoj.  

Zhrnutie východzieho stavu a politík v Európe a na Slovensku nájdete Initiates file downloadv tomto dokumente,

Reklama

Reklama

PARTNERI

aspektlogo pppsponsor Junior Achievement Slovensko Mladí vedci Slovenska
SOVVA Excelentná univerzita Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského e-Twinning Slovensko
eu4you, studium učená právnická spoločnosť euraxess logo

Komentár

Peter Javorčík (28.04.2014)

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

O chystanom systéme sledovania prípravy legislatívy EÚ v domácich podmienkach píše štátny tajomník MZVaEZ.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235