Kľúčové prvky legislatívneho rámca EÚ v oblasti výskumu, ako i Lisabonská stratégia V marci 2000 sa šéfovia štátov a vlád dohodli na ambicióznom cieli: urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou“.viac na www.EuropskaUnia.sk » boli navrhnuté pred tým, než sa EÚ rozšírila o krajiny zo strednej a východnej Európy. Pre tento dôvod nedokážu súčasne existujúce politiky podporiť rozvoj potenciálu menej vyspelých krajín Únie, povedal minulý týždeň (22.1.) v Prahe Mirek Topolánek, predseda českej vlády.

Snaha o budovanie pan-európskej poznatkovej ekonomiky patrí medzi priority Českej republiky ako predsedníckej krajiny v Rade, povedal Topolánek. Podľa neho si však treba uvedomiť, že európska 27-ka spája ako svetové top ekonomiky, tak i krajiny, ktoré sa „len teraz zbavujú svojho komunistického dedičstva“. V takejto situácii je potrebné voči jednotlivým členom EÚ uplatňovať rôzne hospodárske modely.

„Žiaľ, politiky EÚ na podporu vedy, výskumu a inovácií príliš nezohľadňujú nové členské krajiny. Je to dôsledok toho, že boli ustanovené pred veľkým rozšírením Únie z roku 2004, vrátane Lisabonskej stratégie, ktorá siaha späť do roku 2000,“ povedal premiér. Uznal, že niektoré politiky boli za ostatné roky revidované, na druhej strane sa tak udialo „bez dostatočného zohľadnenia potrieb nových členských štátov“.

„Prevažná väčšina jednoducho nakupuje patenty a vynálezy z krajín, ktoré dosahujú lepšie výsledky, čo dáva finančný zmysel.“ Podľa Topolánka sa však nové členské krajiny nemôžu výlučne spoliehať len na transfer známych technológií, ale musia nachádzať vlastné cesty, ako podporiť svoj inovačný potenciál.

Podľa českého premiéra je na národnej a európskej úrovni potrebné prijať reformy, ktoré umožnia efektívnejšie čerpanie prostriedkov z fondov určených na podporu výskumu. Navrhol, aby nové členské krajiny začali vytvárať inovačné klastre, ktoré by kombinovali národné výskumné kapacity s expertnou základňou súkromných firiem, ktoré dokážu premieňať poznatky do praxe.

Proti úniku mozgov z východnej do západnej Európy sa dá bojovať lepšou distribúciou výskumných príležitostí v Európe, myslí si Topolánek. V tomto kontexte navrhol, aby sa vytvorilo Pražské fórum pre inovácie, ktoré by sa stalo stálou poradnou platformou pre Európsku komisiu. Povedal: „Fórum by malo kombinovať analytickú a politickú expertízu, ktorá bude reflektovať špecifiká krajín, ktoré sa nachádzajú v prechode na poznatkovú ekonomiku.“