Krátka správa

Počas prvého Európskeho fóra o vedeckom žurnalizme (3. december 2007) bol predstavený európsky prieskum záujmu občanov o vedecký výskum a ich názory na to, ako je veda zastúpená v médiách.

Prieskum ukazuje, že väčšina (57%) Európanov sa zaujíma o vedecký výskum, medzi krajinami sú však veľké rozdiely. Najvyšší záujem je v severských krajinách, Beneluxe a Francúzsku. Naopak, noví členovia sú skôr na spodku rebríčka – v EÚ-12 je priemer len 38%, zatiaľ čo v EÚ-15 je to 62%. Na Slovensku deklarovalo záujem o informácie z prostredia vedy dokonca len 19% respondentov.

Rozdielne je aj zameranie na jednotlivé oblasti. Nové členské krajiny vedú skôr v informačných technológiách a vesmíre, v EÚ-15 je vysoký záujem o medicínu, životné prostredie a energetiku. Tieto tri oblasti vyšli ako najzaujímavejšie aj v priemere pre celú EÚ.

Väčšina Európanov považuje vedecké informácie, ktoré získajú z médií, za hodnoverné (65%), objektívne (63%) a užitočné (60%). No takmer polovica respondentov (49%) ich považuje za príliš zložité na pochopenie a ešte viac za nezábavné (52%). Okrem toho, väčšina účastníkov prieskumu by uprednostnila, ak by tieto informácie prezentovali vedci (52%) a nie novinári (14%) a preferujú skôr pravidelné krátke správy, než dlhšie, do hĺbky idúce.

Spolu s výsledkami prieskumu Eurobarometra boli vydané aj dve štúdie, ktoré hodnotia názory európskych vedcov a predstaviteľov médií na prax, výzvy a možnosti, s ktorými sa stretávajú vo svojej každodennej práci. Komisia tiež zverejnila praktickú príručku pre tréning vedeckých žurnalistov.

Alan Leshner z Americkej asociácie pre pokrok vedy označil záujem verejnosti o vedu za prekvapivý. Súčasne podľa neho výsledky naznačujú, že ciele novinárov a vedcov pri komunikácii vedy nie sú tie isté: „Vedci chcú predať vedu verejnosti, zatiaľ čo novinári chcú len komunikovať vedu.“

Stanislav Sipko zo Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity považuje nízky záujem o vedu na Slovensku za výsledok dlhoročne neriešených a notoricky známych problémov v oblasti vedy a techniky: „Táto oblasť nebola posledných viac než 10 rokov považovaná za prioritu ani politickú a tým pádom ani z pohľadu verejných financií. Výsledkom bolo, že sa o vede nehovorilo a nebola témou ani pre mienkotvorné médiá a ani pre známe osobnosti...V neposlednom rade aj samotná vedecká komunita podcenila dôležitosť komunikácie a popularizácie vedy.“

Nedostatok „vedeckého žurnalizmu“ na Slovensku vidí S. Sipko vo viacerých príčinách: „Články o vede „nepredávajú“ a presne, ako uvádza aj analýza Európskej komisie, samotné údaje o vedeckom bádaní ešte nie sú zárukou zaujímavého článku... Vedci majú čiastočne obavu popularizovať vedu preto, že prerozprávaním výsledkov nejakého zložitého výskumu stratí tento svoju „hodnotu“ a často dochádza aj ku skreslenej interpretácii vedeckých problémov zo strany novinárov, čo vedci môžu chápať ako devalváciu svojej práce.“ Za najväčší problém však považuje nezáujem ľudí, a tak môžu pomôcť iba cielené iniciatívy, ktoré pomôžu zrušiť „bariéru medzi vedou a spoločnosťou“.