Okrem 2458 študentom sa v akademickom roku 2010/2011 zapojilo do programu aj 715 vysokoškolských učiteľov a 160 vysokoškolských pracovníkov. Celkovo tak do zahraničia za cez Erasmus vycestovalo o vyše 400 Slovákov viac než v predošlom akademickom roku. Podľa Jany Šamkovej z Národnej agentúry Programu celoživotného vzdelávania (SAAIC), ktorá údaje poskytla TASR, sú tieto počty zatiaľ predbežné a do februára 2012 sa môžu ešte mierne zmeniť.

Najviac študentov (551) vyslala na zahraničné školy Univerzita Komenského v Bratislave, z bratislavskej Ekonomickej univerzity odišlo na študijné pobyty s pomocou štipendia od EÚ 255 vysokoškolákov. Z Univerzity J. Selyeho v Komárne si vyskúšalo štúdium v zahraničí 20 študentov, z Technickej univerzity vo Zvolene vycestovalo 21 študentov.

Erasmus okrem samotného štúdia ponúka aj možnosť stáže v zahraničnom podniku, čo najviac vyžili študenti Ekonomickej univerzity a vycestovalo ich celkovo 60. O troch študentov menej vyslala na prax do zahraničia Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.

Na Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »prišlo asi 920 erasmákov

Na slovenské univerzity prišlo cez Erasmus zo zahraničia približne 920 študentov. Najpočetnejšiu skupinu tvorili Španieli (173) a Poliaci (141). Aj tieto údaje sa môžu ešte mierne zmeniť. „Najpresnejšiu štatistiku počtu prichádzajúcich študentov má Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »a pošle nám ju až v polovici roka 2012,“ povedala Šamková.

Vladimír Šucha z generálneho riaditeľstva EK pre vzdelávanie a kultúru označil koncom minulého roka počet 2151 vyslaných slovenských študentov za akademický rok 2009/2010 za žalostne nízke číslo. „Môj cieľ by bol, keby každý študent na univerzite absolvoval aspoň jeden semester v zahraničí. A keď nie v zahraničí, tak aspoň na inej univerzite na Slovensku,“ citovala ho TASR v novembri 2011.

Koordinátorka programu Erasmus na Slovensku Denisa Filkornová vidí nízky počet vyslaných Slovákov v tom, že granty často nepokrývajú všetky náklady študenta v cudzine. „Nie každý študent si to môže dovoliť, nie každý študent si môže zobrať pôžičku,“ vysvetlila a dodala, že častým problémom je aj jazyková bariéra. „Podľa informácií, ktoré máme z vysokých škôl, niektorí študenti nie sú schopní študovať v cudzom jazyku,“ doplnila.

V rozhovore pre EurActiv Michal Fedák, zástupca výkonnej riaditeľky Slovenskej akademickej a informačnej agentúry, uviedol, že „prekážky mobility pre odchádzajúcich štipendistov alebo študentov si vytvárajú skôr samotné vysoké školy.“ Problémom je najmä uznávanie štúdia, ktoré štipendisti strávia mimo vlastnej školy.

(EurActiv/TASR)