V snahe zvýšiť zamestnanosť a ekonomický rast predstavila v utorok (20.9.) Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »novú reformnú stratégiu, ktorá má navýšiť počet absolventov, skvalitniť výučbu a zlepšiť vysokoškolské vzdelávanie.

Iniciatívy na úrovni EÚ zahŕňajú viacrozmerné hodnotenie univerzít, ktoré zlepší informovanosť študentov o tom, ktoré študijné programy sú pre nich najvhodnejšie, a tiež schému záruk na pôžičku pod názvom Erasmus for Masters' pre študentov, ktorí absolvujú celé vysokoškolské štúdium v zahraničí.

Medzi prioritné oblasti, v ktorých sú ďalšie reformy nevyhnutné, Komisia uviedla:

• zvýšiť počet absolventov, zapojiť do vysokoškolského vzdelávania ľudí z viacerých vrstiev spoločnosti a znížiť počet študentov, ktorí štúdium nedokončia,

• skvalitniť a aktualizovať obsahy vysokoškolského vzdelávania, aby študijné programy splnili potreby jednotlivcov, trhu práce a budúcich povolaní, ako aj podnecovať a odmeňovať vynikajúce výsledky vo vyučovaní a výskume,

• poskytovať študentom viacej príležitostí na získanie ďalších zručností prostredníctvom štúdia alebo výcviku v zahraničí a podporovať cezhraničnú spoluprácu s cieľom zvýšiť úroveň vzdelávania,

• pripraviť väčší počet výskumníkov pre budúce priemyselné odvetvia, upevňovať vzťahy medzi vzdelávaním, výskumom a priemyslom s cieľom podporiť excelentnosť a inovácie,
• zabezpečiť účinné financovanie – liberalizovať správu vysokoškolského vzdelávania a investovať do kvalitného vzdelávania, ktoré pokryje potreby trhu práce.

Navýšenie financií pre viac študentov

Pri príležitosti uvedenia tejto stratégie Androulla Vassiliouová, komisárka EÚ pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež, uviedla: „Vysokoškolské vzdelávanie je významnou hnacou silou hospodárskeho rastu a otvára ľuďom dvere k lepším životným podmienkam a novým príležitostiam. Takisto je vyššie vzdelávanie aj najlepšou poistkou proti nezamestnanosti, hoci aj napriek vzdelaniu má príliš veľa absolventov problém získať pracovné miesto alebo kvalitnú prácu.“

V Európskej únii je približne 4 000 univerzít a vysokých škôl a viac ako 19 miliónov študentov. V posledných rokoch významne stúpol nielen počet a zameranie vysokých škôl, ale aj počet študentov. Financovanie, správne štruktúry a učebné osnovy však často zostali tie isté.

Konkurenti Európy na celom svete – a najmä rýchlo rastúce ekonomiky – prudko zvyšujú investície do vysokoškolského vzdelávania. Komisia argumentuje, že mnohé z krajín EÚ si síce určili za prioritu modernizáciu systému VŠ vysokoškolského vzdelávania, ale schopnosť európskych vysokých škôl prispieť k rozvoju Európy a prevziať širšiu rolu v spoločnosti stále ostáva nevyužitá. Preto je vzdelávanie aj jedným zo základných pilierov stratégie Európa 2020. Jej cieľom je, aby na konci tejto dekády malo 40 % mladých Európanov ukončené vysokoškolské vzdelanie (v porovnaní s 33,6 % v roku 2010).

V júli Komisia predstavila návrhy pre najbližší viacročný rozpočet EÚ (pre roky 2014 – 2020), ktoré zahŕňajú veľké zvýšenie prostriedkov pre vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež (+ 73 %) a pre výskum (+ 46 %), keďže Komisia uznáva ich kľúčovú úlohu v podpore rastu. Reformná agenda pre modernizáciu vysokoškolského vzdelávania má nasmerovať výdavkové priority programov EÚ na podporu reforiem.

Viac nezamestnaných absolventov?

V dôsledku ekonomickej krízy vzrástla nezamestnanosť v takmer všetkých členských štátoch EÚ. Hoci nezamestnanosť ľudí s vyšším vzdelaním v dôsledku ekonomickej krízy v období 2008-2010 stúpla vo všetkých členských krajinách s výnimkou Nemecka, podiel nezamestnaných je u absolventov s VŠ diplomom výrazne nižší než u ľudí, ktorí svoje vzdelávanie ukončili strednou školou.

Podľa údajov za štvrtý kvartál roku 2010 vedú rebríček zamestnanosti absolventov vysokých škôl Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »(88 %), Holandsko Holandsko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvorilo ešte počas druhej svetovej vojny Benelux, ako regionálne ekonomické integračné zoskupenieviac na www.EuropskaUnia.sk »(87,1 %) a Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »(86,7 %). Priemer EÚ je 82,3 %. Na konci rebríčka sa nachádza Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »(76,6 %), Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »(77 %) a Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »(77,1 %).

Ako ďalej uvádza Eurostat Eurostat má hlavne za úlohu poskytovať Európskej únii vysoko kvalitný štatistický informačný servis. Používa jednotné pravidlá na zhromažďovanie všetkých štatistických údajov z národných štatistických inštitútov každého z 27 členských štátov Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »v rámci prieskumu pracovnej sily EÚ (EU Labour Force Survey) Slovensko má navyše absolútne najnižšiu mieru zamestnanosti absolventov s ukončeným nižším stredným vzdelaním. Zatiaľ čo priemer EÚ v tejto kategórii je 53,3 %, na Slovensku je to len 28,7 %. Naopak u Cypru a Portugalska sa táto miera pohybuje nad 67 %.