Integrita on-line volieb je väčšinou kritizovaná pre dve veci: citlivosti na technické útoky a vnímanie voličov. Súhlasíte s tým?

Citlivosť na technické útoky a sfalšovanie výsledkov budú vždy spôsobom vnímania, ktorý bude mať zmysel. V určitých prípadoch však nemusia byť reálne - ak by príslušné stránky používali na kontrolu volieb prístupové kódy alebo osobné identifikačné čísla. Potom by bola zraniteľnosť nižšia. Aj v tom prípade by však mali byť stránky určené na voľby ešte pred samotným spustením podrobené “útoku hackerov”. Myslím tým to, že by stránka mala byť podrobená útoku odborníkov, aby sa zistilo, či možno preniknúť do jej systému. Všimnite si, že používanie prístupových kódov vyžaduje, aby mali tieto stránky zoznamy voličov a každému priradili prístupový kód ešte pred samotným hlasovaním. Krajiny z najdetailnejšími zoznamami majú takto najväčšiu šancu spustiť on-line hlasovanie.

Ak by tieto zoznamy obsahovali e-mailové adresy, potom by bola možnosť zorganizovať on-line voľby, alebo ich časť, realistická. Krajiny so zoznamami s e-mailovými adresami môžu takto posielať elektronické pozvánky k hlasovaniu, každá z nich by obsahovala prístupový kód dovoľujúci dať len jeden hlas.

Aké sú rozdiely medzi voľbami a prieskumami verejnej mienky? Dali by sa zorganizovať elektronické voľby?

Je mnoho rozdielov medzi voľbami a prieskumom verejnej mienky. Po prvé, samotný akt voľby je pravdepodobne pre voliča osobnejší, než vyjadrenie mienky v prieskume, aj keby to bol prieskum budúceho volebného správania sa. Je preto nepravdepodobné, že by sa dali voľby zorganizovať úplne on-line. Bariérami sú prístup k internetu, jeho ovládanie, a voličovo vnímanie tajnosti a možnosti elektronickej manipulácie. Navyše, samotný akt prístupu k volebnej schránke a vhodenia hlasu môže byť sociálnym fenoménom, v ktorom budú mnohí ľudia naďalej pokračovať.

Veríte, že apatická verejnosť sa skôr zúčastní na voľbách alebo prejaví svoj názor, keď to bude možné urobiť elektronicky?

Nemyslím si, že apatiu voliča možno znížiť zavedením on-line hlasovania. No možno by to znížilo počet iných dôvodov neúčasti na voľbách. Napríklad zlé počasie, choroba, či neprítomnosť pre nejaké cestovanie môžu v konkrétnych voľbách znížiť pravdepodobnosť, že voliči prídu k urnám. Tí, ktorí sa nemôžu dostať k volebným miestnostiam, no môžu voliť on-line, sa tak na voľbách zúčastnia.

Môžu internetové prieskumy verejnej mienky odrážať verejnú mienku aj za krátkodobý horizont?

To je kritická vedecká otázka, na ktorú bude potrebné čoskoro odpovedať. V súčasnosti si internetové prieskumy vyžadujú vytváranie odhadov reprezentatívnosti skupiny, ktorá sa na prieskume zúčastnila. Reprezentuje skutočne svojím zložením aj tých, ktorí sa na výskume nezúčastnili? Pravdepodobne nie. A preto je potrebné použiť štatistický model, aby sme výsledok prispôsobili aj tým, ktorí neboli účastníkmi výskumu. Vystupuje tu potreba overiť model. Skutočne robí to, čo by mal? Opäť, pravdepodobne nie, pretože ďalším kľúčovým faktorom je naša neschopnosť vytvárať náhodné zoznamy e-mailových adries ľudí, ktorých v rámci výskumu oslovíme. Tak nemôžeme vytvoriť štruktúru, ktorá by reprezentovala zodpovedajúcu časť populácie (povedzme ľudí s hlasovacím právom). Ak by sme vytvorili štruktúru reprezentujúcu cieľovú skupinu a pri oslovení jednotlivých ľudí použili prístupové kódy, mali by sme možnosť presného prieskumu. Samozrejme, za predpokladu, že budeme kontrolovať ďalšie chyby, ako sú nijaké odpovede, či odhad odchýlok, ktoré sa počas prieskumu môžu objaviť.

Napriek tomu, internetový prieskum je rýchly a lacný, jeho význam preto rastie. Ako jasne určiť hranice jeho výpovednej hodnoty?

Ak robí niekto v súčasnosti internetový prieskum, sponzori prieskumu by si mali pripraviť ľahko viditeľné vyhlásenie, ktoré opisuje obmedzenia prieskumu. Malo by sa v ňom hovoriť o metódach použitých na zovšeobecnenie, či zabezpečenie jeho reprezentatívnosti. Detaily o týchto metódach by mali byť prístupné, aby im bolo možné porozumieť, prípadne ich kritizovať.