Sedemnásť členských krajín, spravidla tých, ktoré investovali do oblasti výskumu a vývoja (R&D) najmenej, zvýšilo v období 2000-2006 objem finančných prostriedkov určených na výskum, konštatuje nedávno publikovaná štúdia Európskej komisie. Na druhej strane, ostatných desať krajín svoje rozpočty na vedu zredukovalo. Výsledkom je, že od roku 2005 sa na vedu a výskum v Európe vynakladá 1,84 percenta hrubého domáceho produktu, čo je v porovnaní so situáciou v USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »(2,6 percenta), Japonska, či Južnej Kórei výrazne menej, hovorí na okraj správy Janez Potočnik Komisár pre vedu a výskum (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » komisár pre vedu a výskum.

„V čase krízy neexistuje okamih pre čerpanie pauzy v investovaní do výskumu a inovácií. [Prostriedky] sú nevyhnutné, pokiaľ chce Európa čeliť výzvam ako klimatické zmeny a globalizácia,“ hovorí Potočnik.

„Ak by som mal ohodnotiť EÚ, povedal by som 'priemer'. Silný potenciál a potreba lepších výsledkov“, doplnil komisár. EÚ si v Lisabonskej stratégii sama stanovila, že ak sa má stať najkonkurencieschopnejšou poznatkovou ekonomikou na svete, do oblasti R&D musí investovať spoločne 3 percentá HDP.

Nelichotivý obraz financovania európskej vedy je podľa komisára dôsledkom nižšej miery investícií zo súkromných zdrojov v EÚ v čase, kedy sa prostriedky zo súkromných zdrojov v USA, Japonsku a Číne navyšovali. Najmä Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »sa v období 2000-2006 ukázala byť novým vedeckým a technologickým hráčom, keď dosiahla mieru rastu aktivít R&D o 50%, konštatuje Potočnik.

„High-tech“ sektor by sa mal stať aktívnejším v európskej ekonomike a mal by súčasne viac investovať do výskumu v Európe." V súčasnosti sa takéto firmy podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu 12 percentami, pričom v USA je to 18 percent. Komisár v tejto súvislosti hovorí, že vlády musia vytvoriť vhodné podmienky pre rýchly rast trhov, ktoré sú priateľské voči inováciám, napríklad prostredníctvom prijatia celoeurópskeho patentového systému, ktorý bude lacnejší, než súčasná prax absolvovania 27 národných patentových procedúr.

Nedávne prieskumy verejnej mienky ukázali, že radoví obyvatelia podporujú myšlienku navýšenia rozpočtu na výskum a vývoj aj napriek obavám, že hospodárska kríza sa môže v blízkej budúcnosti prehĺbiť, čo by viedlo k výpadkom zdrojov do štátnych rozpočtov (EurActiv 09/01/09).

Európania sa spoločne vyjadrili aj za koordinovanie Európskeho výskumého priestoru ERA Poslanie Európskej železničnej agentúry je jasné - zvyšovanie bezpečnosti a interoperability európskych železníc.viac na www.EuropskaUnia.sk », ktorý komisár pokladá za niečo, čo prináša „povzbudivé výsledky“. Dopĺňa: „Európa sa viac otvorila svetu a čoraz viac láka zahraničné investície, študentov a výskumníkov.“ Výskumy dokazujú, že v období po roku 2000 počet výskumníkov v EÚ rástol rýchlejšie, než v USA a Japonsku. Na druhej strane, podiel výskumníkov na celkovej pracovnej sile je v Európe nižší, než v ostatných spomenutých krajinách.