Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk »v čase finančnej krízy, keď iné krajiny v EÚ škrtajú financovanie vedy a výskumu, podporí aktivity v oblasti R&D väčším objemom financií, než počas uplynulých rokov. Fínska rada pre vedu a technológie, ktorej predsedá tamojší premiér vlády, prijala na začiatku decembra novú stratégiu pre vzdelávanie, vedu, technológie a politiku inovácií. Nový dokument prináša niekoľko stimulov na podporu vedy a výskumu:

• Fínsko postupne do roku 2011 zvýši financovanie R&D do výšky 4% svojho HDP,
• predpokladá sa, že v roku 2011 by mala iba viac ako štvrtina prostriedkov (1,2% HDP) pochádzať z verejných zdrojov, zvyšok zo súkromného sektora,
• v porovnaní so súčasným stavom, v roku 2011 by sa mali prostriedky na R&D zvýšiť o 760 mil. eur.

Na viac financií sa môžu tešiť aj univerzity vo Fínsku. Do roku 2011 by sa rozpočet na ne mal zvýšiť o 330 mil. eur. Dodatočné prostriedky by sa mali využiť na podporu lokálnej a regionálnej vedeckej infraštruktúry, ako i na kariérny rast vedeckých a výskumných pracovníkov.

Štátnej fínskej agentúre Tekes, ktorá je zodpovedná za finančnú podporu technológií a inovácií, sa zvýši rozpočet o dodatočných 220 mil. eur. Cieľom prostriedkov je zvýšiť počet firiem, ktoré podnikajú v oblasti výskumu a vývoja, ako i podporiť inovatívne malé a stredné firmy. Ich intenzívnejšia ekonomická aktivita má byť nástrojom pre boj s hospodárskou recesiou.

Fínska akadémia vied dostane do roku 2011 o 80 mil. eur viac. Paniaze sú v tomto prípade určené na podporu centier excelentnosti a po prvý krát v histórii fínskeho výskumu sa bude z verejných zdrojov financovať rozvoj horizontálnych programov pre sektorový výskum a vývoj. Spomenutá druhá aktivita sa podporí sumou 45 mil. eur.

Ostatná časť finančného balíka sa použije na rozvoj politiky pre podporu skutočnej vedeckej infraštruktúry, ktorá je v prípade Fínska identifikovaná za najväčšiu prekážku, ktorá bráni efektívnej práci výskumníkov.

Fínsko v čase súčasnej finančnej krízy využíva rovnakú stratégiu, akou sa mu na začiatku 90-tych rokov podarilo rýchlo sa vymaniť z hospodárskej recesie. V tom čase vsadilo na dôraz na poznatky a štedro podporilo výskum a vedu. „Rovnaký stimul potrebujeme i teraz,“ hovorí Sari Sarkomaa, fínska ministerka pre vzdelávanie. Dodáva, že s cieľom dosiahnuť želaný výsledok, vláda potrebuje zrýchliť tempo implementácie plánu, ktorý navrhla fínska Rada.

Pre porovnanie, v roku 2007 sa na výskum a vývoj vo Fínsku vynaložilo 6,24 mld. eur, čo predstavovalo 3,47% HDP krajiny. Približne necelá tretina (30%) prostriedkov vtedy pochádzala z verejných zdrojov.

Fínsko je jednou z najdynamickejších krajín v EÚ, ktorej sa úspešne darí napĺňať ciele Lisabonskej stratégie. Tá hovorí, že do roku 2010 majú Európske spoločenstvá navýšiť balík prostriedkov tak, aby tvoril 3% HDP celej EÚ, pričom iba tretina zdrojov by mala pochádzať z verejných rozpočtov. Akokoľvek, miera financovania vedy v EÚ od začiatku 90-tych rokov stagnuje; priemer EÚ sa pohybuje na úrovni 1,9% HDP a od roku 2000 sa dokonca mierne znížil.