Zámer Európskej komisie na vytvorenie Európskeho výskumného priestoru sa uberá správnym smerom. Súčasne, „veda je pre ľudí dôležitá,“ povedal Janez Potočnik Komisár pre vedu a výskum (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » komisár pre vedu a výskum. Doplnil, že „európski občania veria vo vedu ako v nástroj pokroku  a podporujú kooperatívnejší európsky prístup k vedeckým a technologickým politikám.“ Komisár týmito slovami komentoval včerajšie (8.1.) publikovanie analýzy Európskej komisie o postoji obyvateľov k vede a výskumu.

Správa je súhrnom postojov respondentov k témam, ktoré sa v súčasnosti pokladajú, resp. majú potenciál byť považované za kontroverzné. Skúma predovšetkým názory na pokusy na zvieratách, výskum biopalív a manipuláciu s kmeňovými bunkami.

Ľudí uspokojuje pocit, že vedecký pokrok skvalitňuje ich život. Podľa nich, veľmi dobré výsledky sa dosahujú v medicínskom a farmaceutickom výskume, pri riešení v oblasti energetiky, klimatických zmien a v oblasti vytvárania inovácií, ktoré dokáže človek využívať v každodennom živote. Na druhej strane, genetická manipulácia, genetická modifikácia organizmov, prílišný dôraz na problémy životného prostredia, medicínske otázky a možnosť využitia vedeckých poznatkov na iné ako mierové účely zostávajú v očiach Európanov rizikami.

Hoci majú Európania k vede ako takej pozitívny postoj, výsledky členských krajín na poli výskumu sú podľa nich slabé. Správa identifikuje hneď niekoľko vnímaných príčin:

• málo prostriedkov na vedu a výskum,
• zlá organizácia výskumu financovaného z verejných zdrojov,
• únik mozgov,
  
• nedostatočná vízia v oblasti výskumných politík.

Bez ohľadu na pôvod, všetci respondenti sa viac-menej zhodli, že „treba spraviť viac.“ Podľa nich, krajiny EÚ by mali na poli výskumu viac spolupracovať. Myšlienku jednotnej európskej politiky najpozitívnejšie vnímali respondenti vo Francúzsku, Taliansku, Belgicku, Slovinsku a na Slovensku. Komisár Potočnik to okomentoval slovami, že „spoločne sme múdrejšími.“