Zhrnutie

Cieľom tejto analýzy je zachytiť najvýznamnejšie súčasné trendy súvisiace s bolonskými reformami. Táto správa sa pokúša o reflexiu perspektív inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, pričom zároveň poskytuje komplexný obraz aktuálnej fázy bolonského procesu. Ak sa má stať Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania realitou, musia byť v jeho rámci rozvíjané tak vládne zámery a legislatíva, ako aj inštitucionálne štruktúry a procesy. Musí byť schopný tvoriť priestor intenzívnej výmeny a vzájomnej spolupráce, ktorý je nevyhnutný pre zabezpečenie jeho súdržnosti. To znamená, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania môžu byť len ťažko súčasťou konceptov, ktoré sú často vágne dokonca aj v predstavách tých, ktorí tieto koncepty najčastejšie používajú. Konkrétny význam potrebuje byť uložený:

• termínu “zamestnateľnosti” v kontexte bakalárskeho štúdia;
• vzťahu medzi dvoma novými stupňami vzdelania;
• kredity viazané na pracovnú záťaž ako jednotky, ktoré majú byť akumulované v rámci daného programu;
• dizajnu študijných osnov, ktorý berie do úvahy kvalifikačné charakteristiky, indikátory úrovne, zručnosti a študijné výsledky;
• myšlienke flexibilného prístupu a individualizovaných učebných postupov pri narastajúcej diverzite študentov;
• úlohe vysokoškolského vzdelávania včleneného do kontextu celoživotného vzdelávania; 
• podmienky potrebné na optimalizáciu prístupu k mobilite;
• a zmysluplné vnútorné a vonkajšie postupy zabezpečovania kvality.

Štúdia ďalej zdôrazňuje potrebu komplementarity prístupu zhora-nadol, ktorý je aplikovaný predovšetkým v rámci bolonského procesu, s stále častejšie sa objavujúcim prerážajúcim prístupom zdola-nahor, v ktorom inštitúcie vysokoškolského vzdelávania hrajú a aj v budúcnosti by mali hrať kľúčovú úlohu, ako to vyjadrili aj ministri, pri svojom prvom stretnutí v Bologni.