Blížiace sa prezidentské voľby v Poľsku, parlamentné voľby na Slovensku a v Maďarsku by mohli pomôcť extrémistom, varuje prominentný francúzsky politológ Jaques Rupnik. Povedal to na diskusii organizovanej „Club Grande Europe“ v Paríži.

„V strednej Európe sme svedkami skutočného nárastu populizmu a nacionalizmu odkedy tieto krajiny vstúpili do EÚ“, dodáva Rupnik.

Diskusia sa tiež viedla o problémoch v komunikácii medzi východom a západom.

„V roku 1989 mi povedali, že som Východoeurópan. Predtým som si myslel, že som len Európan“, hovorí ironicky estónsky filmár Ilmar Raag. „Dokonca pred rokom 1989 som si bol istý, že som západniar“, povedal o čase, kedy bolo Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk »súčasťou Sovietskeho zväzu.  

„Pred rokom 1989 sa príslušnosť k Európe privlastňovala v celom regióne“, súhlasí Rupnik.

Podľa Magdy Szabo, umeleckej riaditeľky maďarského inštitútu v Paríži sa mal namiesto používanie termínu „rozširovanie“ zaviesť pojem „znovybudovanie Európy“.

Veľmi skoro po páde komunizmu sa dominantná politická diskusia radikálne zmenila alebo dokonca zmenila smer. „Európska integrácia sa v tomto regióne začala vnímať ako hrozba pre národnú identitu a suverenitu“, tvrdí Rupnik.

Tento fenomén podľa neho ilustruje aj nízka účasť v júnových voľbách do Európskeho parlamentu a dobré výsledky, ktoré v nich uhrali extrémistické strany.

„Vnímanie EÚ v týchto krajinách je ambivalentné, hovorí Josef Bátora z bratislavskej Univerzity Komenského. „Pretrvávajúca podpora pre členstvo, ktorá sa ukazuje v prieskumoch na Slovensku by mala byť vynímaná na pozadí klesajúcej účasti vo voľbách“, domnieva sa.

„Mali by sme sa zamyslieť nad príčinami  tejto choroby“, povedala Szabo. „Len 400 000 z ôsmych miliónov oprávnených voličov volilo“, povedala na margo situácie v Maďarsku.

„Volebné výsledky nemajú nevyhnutne súvis s pristúpením do EÚ, ale skôr s postupným rozložením štátu a nárastom nedôvery v inštitúcie“, dodala Szabo. „Kríza zhoršila hospodárske sklamanie v moje krajine, ale Európu nikto neviní. Hanba padla na globalizáciu. Vnútorná kríza tu bola ešte pred tým ako prišla recesia,“ tvrdí.

Skutočné nebezpečenstvo do budúcnosti

Podľa prieskumu, ktorý robil inštitút Median, strana bývalého premiéra Viktora Orbána by mala v apríli vyhrať parlamentné voľby V Maďarsku. Prieskum ukazuje až 65 % podporu pre Fidesz. Socialisti majú 20 % a krajne pravicový Jobbik 10 %.

„Je tu jasné nebezpečenstvo do budúcnosti,“ myslí si Szabo.  

Prísne opatrenia, ktoré súčasná vláda prijala na prekonanie krízy budú Maďarov viesť k tomu, aby masívne volili pravicu a krajnú pravicu, ktorá povedala, že mnoho bolestivých opatrení odstráni, aby krajina mohla profitovať z pomoci od EÚ.

V Poľsku sa z volebného súboja na poslednú chvíľu stiahol Donald Tusk, ktorý chce tento rok kandidovať na post prezidenta. To by mohlo pomôcť populistickej strane Právo a Spravodlivosť (PiS) Lecha Kaczynského vyhrať voľby.

„Nedôvera k politickým inštitúciám je v Poľsku medzi mladými ľuďmi tak vysoká, že už nevolia“, hovorí Rupnik. „Hlavným úspechom za posledných 20 rokov zostáva otvorenie krajiny Európe a sú pripravený sa mobilizovať ak by boli ich európske slobody v ohrození.“