Pozadie

Autori analýzy  - profesor Simon Hix z London School of Economics (LSE), profesor Michael Marsh z Trinity College v Dubline a Nick Vivyan z LSE - využívajú vlastný štatistický model, na základe ktorého odhadli zloženie nového Európskeho parlamentu. Ten vzíde z júnových volieb v každom členskom štáte. 

Ich výpočty sa opierajú o národné výsledky predchádzajúcich volieb do EP (2004), posledných národných volieb a berú do úvahy i to, či boli jednotivé strany vo vláde v čase predchádzajúcich európskych volieb ako aj to, či sú vládnymi stranami v čase konania týchto volieb. Tento rok je metodika doplnená aj o údaje z prieskumov verejnej mienky.

Podobnú analýzu a predpoveď výsledkov robili Simon Hix a Michael Marsh pre firmu Burson-Marsteller aj v roku 2004. Nájdete ju na tejto linke.

Voľby do EP sa na Slovensku konajú 6. júna 2009. Kandiduje v nich 18 politických strán.

Otázky

• Slovenskí europoslanci

Predpoveď výsledkov slovenských politických strán v eurovoľbách hovorí o presvedčivom víťazstve strany Smer-SD. Podľa predpovede by sa mali naplniť optimistické očakávania Moniky Flašíkovej-Beňovej o tom, že Smer by mohol mať 5 až 6 europoslancov. Oficiálna pozícia strany je pritom opatrnejšia, majú ambíciu obhájiť aspoň súčasný počet 3 poslancov. Pokiaľ ide o volebný výsledok, SMER môže podľa štatistického modelu očakávať 35 % odovzdaných hlasov.

Nováčikom v Európskom parlamente by mala byť vládna SNS, ktorá sa uvedie možno až dvomi poslancami. Tretiemu koaličnému partnerovi ĽS-HZDS prisúdil odhad jedného europoslanca. Spolu by mala vládna koalícia 8 z 13 poslancov.

Menej optimistická je vízia pre opozíciu. Najsilnejšia opozičná strana by mala získať dvoch poslancov, čo predstavuje stratu oproti súčasným trom. Ešte horšie je na tom v tejto vízii KDH, ktoré môže rátať s jediným poslancom. Volebný zisk SMK by mal zostať rovnaký – 2 poslanci.

So žiadnym ďalším politickým slovenským subjektom odhad nepočíta.

Analytička Oľga Gyarfášová z Inštitútu pre verejné otázky si však myslí, že je ťažko robiť odhady, keďže ide len o druhé eurovoľby a ešte nie sú vykryštalizované pravidelnosti vo volebnom správaní, nejaké ustálené vzorce, „nehovoriac o značnej premenlivosti hlasovania aj v iných typoch volieb“.    

• EP ako celok

Zo súčtu odhadov národných výsledkov vychádza, že v novom Európskom parlamente bude mať Európska ľudová strany (EĽS) naďalej najviac kresiel - 249. V percentuálnom vyjadrení je to ale pokles z 37 % na 34 % z celkového počtu europoslancov. Sociálnym demokratom PES Strana európskych socialistov (PES) vznikla v roku 1992 po podpise Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) ako nástupnícka strana Konfederácie socialistických strán Európskeho spoločenstva.viac na www.EuropskaUnia.sk » odhad pripisuje 209 kresiel, čo predstavuje len jednopercentný pokles. Tretí liberáli (ALDE) by mali mať 87 europoslancov.

Štvrtou najsilnejšou skupinou v EP by sa mala podľa predpokladov stať nová Európska konzervatívna skupina zložená z britských toryovcov (Conservative party) a ich spojencov (hovorí sa o českej ODS a poľskej Právo a spravodlivosť) s 56 poslancami. Očakáva sa, že v novom Parlamente bude sedieť približne päťdesiatka anti-európskych a krajne pravicovo orientovaných europoslancov.

V novom Parlamente ale bude spojenectvo stredopravých a stredoľavých síl vyváženejšie než v súčasnosti. Každý tábor bude disponovať asi 41 % kresiel. Dnes je percentuálny pomer 40:38 v prospech pravice.

Ak by bolo nové zloženie EP podobné, ako prepodkladá odhad, José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »by mal mať dobré šance na znovuzvolenie na post predsedu Európskej komisie. Samozrejme za predpokladu, že Barrosa podporia liberáli (ALDE), čo nie je isté. Alternatívna koalícia liberálov, socialistov, zelených a krajnej ľavice by mohla teroreticky Barrosovo znovuzvolenie zablokovať.

Pozície

"V súčasnosti je na Slovensku veľmi ťažko odhadovať výsledky volieb do EP, keďže je veľmi ťažké odhadnúť, aká bude účasť. V minulých voľbách bola kriticky nízka (17 %) a oproti všetkým očakávaniam nevyhrala vtedy veľmi populárna opozičná strana Smer, ale nepopulárna vládna strana SDKÚ-DS (17,1% hlasov), ďalšia vládna strana KDH, ktorá sa vtedy preferenčne pohybovala na úrovni okolo 8 %, získala v eurovoľbách 17,04 % a Smer 16,19 %, hoci predpoveď podľa prognózy Predicting the the Future European Parliament 2004 bola až 30 %," konštatovala pre EurActiv.sk na margo odhadu Predict09 analytička Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Oľga Gyárfášová.

"Dnešné prieskumy straníckych preferencií počítajú s účasťou [v národných voľbách - pozn.] okolo 70 % a merajú pre Smer 35-40 %. Tento potenciál však nemusí byť reálne mobilizovateľný vo voľbách. Účasť na eurovoľbách sa odhaduje na 20 % - 25 % a bude závisieť, ktorí priaznivci pôjdu voliť," domnieva sa Gyárfášová.  

"Napriek všetkým týmto problémovým miestam, sa mi odhad pre voľby do EP 2009 nezdá byť úplne mimo. Určite tam bude SNS a SMK, Smer - aj keď možno ten podiel bude nižší ako odhadovaných 35 %, a určite aj KDH a SDKÚ," tvrdí analytička. Problémom pre túto časť politického spektra môže však podľa jej slov byť aj veľká roztrieštenosť hlasov - kandiduje veľa strán s podobným profilom: OKS-KDS, SAS, Misia21. "Otázna je tiež schopnosť HZDS prekročiť 5 % kvórum, keďže títo voliči, spravidla starší, nemusia byť pre eurovoľby motivovaní."

"Dúfam, že táto správa dodá súťaži vzrušenie a vzbudí záujem, ktorý vyprovokuje občanov, aby sa zúčastnili na týchto voľbách," napísal do predslovu analýzy predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering.