Premiérom by sa mal stať Bojko Borrisov, ktorý je súčasne primátorom Sofie a lídrom GERB. Po sčítaní 99,88% sa ukazuje, že jeho strana získala 39,82% hlasov a v 240-člennom parlamente ovládne 116 kresiel.

Bulharská socialistická strana vedená premiérom Sergejom Staniševom bola na druhom mieste, so 17,86% hlasov. Jej koaličný partner, Hnutie za práva a slobody, získal 14,19%.

Na štvrtom mieste je ultranacionalistická strana Ataka, s 9,38%. Stredo-pravá Modrá koalícia získala 7,63%. Do parlamentu sa dostala ešte Strana poriadku, práva a spravodlivosti s 4,18%.

Tretí partner súčasnej koalície, Národné hnutie pre stabilitu a pokrok, získalo len 3,23% a v parlamente tak nebude mať zástupcu.

Podľa analytikov vytvorí víťaz koalíciu pravdepodobne s Modrou koalíciou, alebo so Stranou poriadku, práva a spravodlivosti.

GERB tiež získala 28 z 31 „individuálnych kresiel“ v 240-člennom parlamente. Pre Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk »je to volebná novinka – voliči prvý krát nevolili len kandidátky strán, ale aj individuálnych kandidátov.

Vysoká účasť

Účasť bola 60,2%, omnoho viac ako v európskych voľbách minulý mesiac (43%), a tiež viac ako v parlamentných voľbách v 2005 (55,8%).

Požiarnik - ochrankár - politik

Borrisov má imidž „záchrancu krajiny“ – podobným spôsobom sa dostal k moci bývalý bulharský kráľ, Simeon Saxe-Coburg Gotha, ktorého strana NDSV získala v roku 2001 42,7% hlasov a 119 kresiel.

Nový premiér je považovaný za muža, ktorý sa na výslnie vypracoval vlastnými silami. Je bývalým požiarnikom a majstrom karate. Začiatkom 90. rokov založil vlastnú firmu, Ipon, ktorá poskytovala ochranu vysoko postaveným ľuďom. Jeho slávnym bývalým klientom bol komunistický ex-líder Todor Živkov, ktorý bol v tom čase v domácom väzení. Borrisov s ním udržiaval dobré osobné vzťahy až do Živkovovej smrti v roku 1998 a opakovanie vyhlasoval, že sa o neho „mnoho naučil“.

Neskôr posktytoval bezpečnostné služby bezplatne aj Simeonovi Saxe-Cobourg Gotha, po jeho návrate z exilu do Bulharska. O niekoľko mesiacov neskôr ho Simeon, už ako premiér, menoval za štátneho tajomníka ministerstva vnútra.

V tejto pozícii sa stal mediálnou hviezdou – bojoval proti organizovanému zločinu a novinárov osobne pozýval mobilným telefónom na miesta činov. Dokonca sa ozývali hlasy, že novinári, ktorí občas prišli pred vyšetrovateľmi, ničili stopy. Borrisov sa však stal mimoriadne populárnym.

Borrisov nehovorí žiadnym cudzím jazykom, cielene však rozpráva „jazykom ulice“. Nekladie si pred ústa servítku, a mnohí voliči to milujú.

Arogancia a korupcia

Podľa analytikov vládu položili aj arogantné vyhlásenia lídra prevažne tureckej menšinovej strany DPS, Ahmeda Dogana. Počas kampane povedal, že krajinu v podstate vedie on, a naznačil, že je schopný prideľovať peniaze z eurofondov svojim priateľom a politickým podporovateľom. To priviedlo k urnám aj časť „pasívneho elektorátu“.

DPS je široko vnímaná ako skorumpovaná strana. Správy v médiách však nikdy neviedli k vyšetrovaniu, čo vyvolávalo podozrenie, že koaličné strany zakrývajú korupciu svojho partnera.

Doganove slová vyvolali mnoho hnevu a kritiky na sociálnych sieťach, i v tlači. Hnev však nepriniesol trest pre tureckú menšinovú stranu, ktorá má medzi „svojimi“ voličmi pomerne stabilnú podporu, ale obrátil sa proti socialistom, ktorí viedli vládu. Ich hovorkyňa Kornelia Ninova povedala: „Anti-DPS nálada sa v skutočnosti zmenila na anti-BSP hlasovanie.“

V decembri minulého roku predseda Komisie Barroso varoval premiéra Staniševa, že Komisia nebude tolerovať „politické hry“ s eurofondmi. Hovorca Komisie vtedy nekonkretizoval, či tým myslel práve DPS.

Kupovanie hlasov

O kupovaní hlasov v Bulharsku sa písalo aj v správach Komisie. V tejto kampani však médiá informovali o mimoriadne vysokej úrovni kupovania hlasov a volebných podvodov, ako aj váhavej reakcii úradov.

V mnohých oblastiach kandidáti platili niektorým etnickým skupinám, napríklad Rómom, za hlasy. Mnohí reprezentanti Rómov otvorene vyhlasovali, že budú hlasovať za toho, kto im dá podporu.

V niektorých menších regiónoch voličom tvrdili, že ak lokálne nezvíťazí určitá politická strana, prídu o prácu.

Objavili sa aj správy o „volebnom turizme“ – voliči údajne dávali hlas vo viacerých okrskoch. Podozrenia živil aj fakt, že voliť mohli desiatky tisíc bulharských občanov v Turecku.