Bývalý minister financií získal v prvom kole 37 % voličských hlasov. O dva týždne sa v druhom kole stretne s ďalším proeurópsky orientovaným kandidátom zo strany Zelená liga Pekka Haavisto. Do druhého kola ho posunul volebný výsledok  19 %.

Kandidáti, ktorí sa v kampani stavali kriticky k euru  Paavo Väyrynenn a Timo Soini neuspeli. Prezident má vo Fínsku len malé výkonné právomoci nad rámec funkcie hlavného veliteľa ozbrojených síl a diplomatických záležitostí. Výsledok prvého kola ale podľa agentúry Reuters uvoľní tlak na vládu, aby zaujala voči EÚ tvrdý postoj. Euroskeptik v pozícii hlavy štátu by mohol tlačiť na premiéra  Jyrki Katainena, aby vyžadoval tvrdšie podmienky pri mechanizmoch na „záchranu“ zadĺžených členov eurozóny.

„Má to svoj význam. Bude to mať vplyv na politické diskusie, keďže v Európe prebiehajú náročné rokovania o krízovom manažmente,“ povedal pre Reuters o volebnom výsledku profesor z helsinskej univerzity Tuomo Martikainen. On ako aj ďalší analytici sa zhodujú, že Niinistö vyhrá aj druhé kolo volieb.

Prezidentské voľby sa konajú 9 mesiacov po parlamentných voľbách, v ktorých získala krajne pravicová a populistická strana Praví Fíni (dnes sa volajú Fínska strana)nebývalo vysokú podporu. Jedným z hlavných motívom ich kampane bola okrem antiimigračnej rétoriky kritika krokov, ktoré EÚ plánovala na záchranu eura, v tom čase hlavne portugalskej pôžičky. Podobne ako strany v iných krajinách presvedčili voličov, že Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk »pomáha iným krajinám dostať sa lacno z dlhov, zatiaľ čo samo prechádza úspornými opatreniami, má vysoké dane a skromné predpovede rastu.

Výsledky prvého kola však naznačili, že voliči dali prednosť reprezentácii lídrom, ktorý je orientovaný viac na medzinárodnú spoluprácu. Ľudia tiež volili v obave, že by krajina prečkala hospodársku recesiu horšie s prezidentom, ktorý by nepodporoval vládu.

Niinistö, ktorý v minulosti pracoval aj pre Európsku investičnú banku, hovorí: „EÚ je pre nás kľúčové smerovanie. Sme európski“.

Ako on tak aj fínsky premiér sú reprezentantmi konzervatívnej ekonomickej politiky a liberálnych sociálnych hodnôt, ako budúci prezident sa ale Niinistö bude musieť svojej straníckej afiliácie vzdať.

Pekka Haavisto, s ktorým sa Niimistö v pozícii favorita stretne v druhom kole je prvým prezidentským kandidátom v histórii krajiny, ktorý sa otvorene hlási k homosexuálnej orientácii. „V istom zmysle som priekopník, ale myslím si, že Fíni sú veľmi tolerantní a akceptujú ľudí za to akí sú,“ vyjadril sa Haavisto

Ktokoľvek z dvoch kandidátov 5. februára vyhrá druhé kolo nahradí na prezidentskom poste Tarju Halonenovú, ktorá bola v roku 2000 zvolená za prvú ženskú prezidentku krajiny. Funkciu hlavy štátu zastávala 12 rokov, čo je podľa ústavy horný limit.  

EurActiv/Reuters