Podľa posledného Eurobarometra sa na júnových voľbách do Európskeho parlamentu chce zúčastniť len 34% občanov. Až 19% si je istých, že voliť nepôjdu. Výsledky sa v priemere podobajú prieskumu realizovanému v EÚ-15 pred predchádzajúcimi eurovoľbami, v máji 2004, keď sa k voliť chystalo 34% a určite nechcelo ísť 19% občanov.

Najvyššia volebná účasť by mala byť v Belgicku – 70%. V Británii je najviac tých, ktorí určite nechcú ísť k urnám, až 30%. Najmenšie percento tých, ktorí voliť chcú ísť, je však v Poľsku (13%), Rakúsku (21%) a Británii (22%). Potom nasleduje Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk »(24%), Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »(25%), Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk »(26%) a Maďarsko 27%).

Prieskum potvrdzuje klesajúci trend účasti na eurovoľbách. V roku 1979, keď bol Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »volený prvý krát občanmi, ich prišlo k urnám 63%, v 2004 len 45,5%. Na Slovensku bola vtedy najnižšia účasť v Únii, pod 17%.

Samozrejme, voliť môžu prísť aj zatiaľ nerozhodnutí. Predchádzajúce prieskumy však naznačujú, že k voliť idú najpravdepodobnejšie ľudia, ktorí v prieskumoch označia, že sa to chystajú „určite“, alebo „pravdepodobne“ urobiť.

Najnižší záujem o eurovoľby je medzi študentmi -27% povedalo, že voliť určite nepôjdu.

Európsky parlament klesajúca voličská účasť samozrejme znepokojuje. Záujem a participáciu občanov chce zvýšiť aj oficiálnou kampaňou, ktorú spustil minulý mesiac. Dôležitý však bude najmä postoj politických strán - kampane a politické diskusie pred voľbami však musia občanov presvedčiť, že odovzdaním svojho hlasu majú šancu niečo zmeniť.

Výsledky Eurobarometra pre Slovensko boli 20. apríla prezentované na tlačovej konferencii, ktorú pripravila Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Jej rRiaditeľ Robert Hajšel v úvode pripomenul rekordne nízku účasť na voľbách do EP v roku 2004. Z najnovšieho prieskumu vyplýva, že len 16% Slovákov je pevne rozhodnutých ísť voliť. Dôvera v Európsky parlament je stále vysoká a informovanosť o EP je jedna z najvyšších v rámci Európskej únie.  

Stanislava Chmelíková, výkonná riaditeľka spoločnosti TNS - AISA poverenej zberom dát, uviedla, že v informovanosti o termíne volieb obsadilo Slovensko tretie miesto. V porovnaní s prieskumom z jesene minulého roku informovanosť o termíne volieb vzrástla o 16% na celkových 61%. 

Pozície

Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (PES Strana európskych socialistov (PES) vznikla v roku 1992 po podpise Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) ako nástupnícka strana Konfederácie socialistických strán Európskeho spoločenstva.viac na www.EuropskaUnia.sk » SMER-SD) sa obáva sa, že občania nemajú predstavu o tom, akým spôsobom fungujú európske inštitúcie. Z hlavnej časti je to spôsobené tým, že európska politika je občanmi Slovenskej republiky ešte stále vnímaná ako zahraničná politika. "Európsky parlament však prijíma nariadenia a smernice záväzné pre všetkých občanov. Občan by mal mať záujem, kto tieto opatrenia prijíma," dodala.

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS-ED, KDH) je znepokojená nezáujmom a ľahostajnosťou mladých ľudí o voľby. Myslí si, že je to spôsobené ich frustráciou z politiky.

Monika Flašíková Beňová však za dôvod nezáujmu pokladá najmä nedostatok informácií: "Mladý volič je náročný na informácie." Podľa nej ide hlavne o problém malej podpory práce europoslancov zo strany slovenských médií.

S tým, že záujem médií o informácie z Európskeho parlamentu je minimálny, súhlasil aj europoslanec Sergej Kozlík (HZDS-ĽS). "Chýba nám televízia Euronews, ktorá by bezprostredne informovala slovenských občanov o dianí v Európskom parlamente." Keďže Európsky parlament rozhoduje o veciach, ktoré sa priamo týkajú občanov Slovenskej republiky, zvýšenie ich  povedomia o dianí v EP by podľa neho prospelo.

Článok bol pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou EP na Slovensku