Dvaja docenti, Eduard Chmelár a Vladimír Palko, v utorok (5. mája) diskutovali o aktuálnych európskych, politických a kultúrnych otázkach na pôde Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Diskusiu „Najprv Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » potom Európa?“ zorganizoval Študentský parlament FMV EU v Bratislave.

V diskusii odzneli názory a ich konfrontácia na témy ako európske inštitúcie, Lisabonská zmluva, štátna suverenita, rola EÚ v čase hospodárskej krízy a mnohé ďalšie.

Obaja diskutujúci sa zhodli, že v súčasnosti je veľkou slabinou EÚ jej demokratický deficit a že spôsob, akým sa Spoločenstvo transformuje, nie je transparentný. Východiská oboch docentov sa však výrazne líšia. Zatiaľ čo Vladimír Palko varoval pred vytváraním „svetového unikátu“ - štátu, ktorý vzniká bez súhlasu a vedomia svojich občanov, Eduard Chmelár je sklamaný, že Lisabonská zmluva neprináša všetko to, čo by priniesť mohla, napríklad i "daňovú harmonizáciu".

„Za podstatné považujem [..] právo veta. Dva roky som sedel v Rade ministrov pre vnútro a spravodlivosť. Raz za mesiac sme sa stretávali a vedel som: Keď je nejaký návrh a ako minister zo Slovenskej republiky poviem 'nie', tak návrh ide takto preč zo stola. Nemôžem byť prehlasovaný. Toto je známka suverenity štátu Slovenská republika,“ uviedol Palko.

„Ja neviem, prečo by vo všetkých otázkach malo mať Slovensko suverénny hlas. My sa môžeme vybrať suverénnou cestou, veď sú tu krásne príklady suverenity ako Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk » Albánsko Albánsko patrí medzi ekonomicky menej vyspelé krajiny Európy. Poľnohospodátstvo tvorí dôležitú časť národného hospodárstva, je to značne agrárna krajinu. viac na www.EuropskaUnia.sk »– krajiny, ktoré sú také suverénne, ktoré sú také nezávislé, že od nich nič nezávisí. Ja tvrdím, že v tomto svete [..] ak my chceme niečo dosiahnuť a presadiť aj naše vlastné záujmy, na ktorých nám záleží, potrebujeme na to spojencov,“ reagoval Chmelár.

.

.

.