Flámska liberálna strana Open VLD sa rozhodla stiahnuť z vládnej koalície. Tým nechala opäť rozhorieť národnú krízu, ktorá proti sebe stavia francúzsky hovoriacich Valónov a Flámov.

Open VLD tvrdí, že stratila dôveru vo vládu kvôli spôsobu, akým riešila konflikt medzi francúzsky a holandsky hovoriacimi stranami o hranice volebných obvodov okolo Bruselu.

„Nedohodli sme sa na vyrokovanom riešení a preto nemá Open VLD viac dôveru vo vládu“, vyhlásil predseda strany Alexander De Croo.

Premiér Yves Laterme odišiel z kabinetu okolo jednej poobede, aby odovzdal kráľovi Alberotvi II. rezignáciu. Kráľ zatiaľ rezignáciu neprijal, no začal rokovania s predstaviteľmi hlavných strán. Rozhovory budú pokračovať aj cez víkend, na budúci týždeň sa ukáže, či sa podarí zostaviť novú vládu.

Zdroje z Open VLD pre EurActiv povedali, že najpravdepodobnejším scenárom sú predčasné voľby. Kríza je tak pre Belgicko Belgicko je jednou z najhustejšie osídlených krajín s najhustejšou cestnou sieťou v Európe. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli, sídli väčšina inštitúcií EÚ, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk »nepríjemná – už onedlho, 1.júla, má krajina prebrať rotujúce Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »EÚ.

Jazykový spor

Dôvody krízy nie sú vôbec nové. Flámske strany žiadajú rozdelenie bilinguálneho volebného obvodu Brusel-Hal-Vilvoorde okolo hlavného mesta do samostatných obvodov. Tento problém patril aj medzi priority Yvesa Letermeho, keď vyhral národné voľby v júni 2007.

Geograficky sa Bruselský volebný obvod nachádza vo Flámsku a flámske strany žiadajú, aby boli niektoré z „komún“ na periférii hlavného mesta považované za holandsko-jazyčné. Francúzsky hovoriace strany to však odmietajú a chcú garancie rešpektovania jazykových práv menšín v okolí Bruselu.

Na okraji Bruselu žije asi 100 000 francúzsko-jazyčných Belgičanov. Majú špeciálne privilégiá, napríklad možnosť hlasovať v bilinguálnom obvode Brusel-Hal-Vilvoorde (BHV). V niektorých z týchto obcí dokonca počet francúzsky hovoriacich prevyšuje počet holandsky hovoriacich obyvateľov.

Väčšina flámskych strán je však proti privilégiám a žiadajú rozdelenie obvodu na Brusel ako taký a flámske obce.

Predsedníctvo EÚ

Minulý rok Herman Van Rompuy, ktorý bol belgickým premiérom predtým, ako sa stal stálym predsedom Rady, sľuboval vyriešenie jazykových problémov krajiny do polovice roku 2010, kedy Belgicko preberá rotujúce predsedníctvo EÚ.

„Počas predsedníctva (v EÚ) nemôžeme podstúpiť riziko politickej krízy“, zdôraznil Van Rompuy v júli 2009, ešte ako premiér.

Zdroje v Európskom parlamente pre EurActiv povedali, že táto kríza môže vážne poškodiť dôveryhodnosť malej krajiny. Tá bola naštrbená predchádzajúcou podobnou krízou, keď krajina nedokázala po voľbách zostaviť funkčnú vládu, a potom čiastočne napravená menovaním Van Rompuya na post stáleho predsedu Rady koncom roku 2009.