Blížiace sa druhé voľby do Európskeho parlamentu oživili „európsku diskusiu“ na Slovensku. V médiách sa objavuje nezvyčajne veľa informácií o súčasných a potenciálnych europoslancoch i Európskom parlamente ako takom.  

Dominujú pokusy hodnotiť pôsobenie poslancov, ktorý nás v EP zastupovali v rokoch 2004-2009. Cez štatistiky účasti na zasadnutiach, počty otázok, správ, vystúpení... sa na poslednú chvíľu pokúšame zistiť, ktorý europoslanec pracoval usilovne a ktorí pristupovali k svo­jim povinnostiam „uvoľnene“. Druhou dominujúcou je téma účasti na voľbách do EP. Odhady pôsobia takmer ako celoeurópska súťaž o čo najlepšie percentá.  

Trochu mimo centra pozornosti však ostáva fakt, že voľby do EP sú predovšetkým politickým aktom. Hoci zloženie Európskeho parlamentu nemá taký vplyv na tvorbu exekutívy EÚ (Európskej komisie) ako je štandardom v európskych krajinách na národnej úrovni, EP pred­sa hrá dôležitú úlohu pri prijímaní európskej legislatívy. Ak vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, jeho postavenie sa ešte posilní.  

Politické zloženie Európskeho parlamentu ovplyvňuje podobu uznesení, ktoré táto inštitúcia prijíma. Politické strany prichádzajú so svojimi prioritami a pozíciami a sú ich schopné pre­sadzovať na základe sily argumentov, ale aj svojho poslaneckej frakcie.  

Diskusia o voľbách do EP by preto mala byť predovšetkým politickou diskusiou – diskusiou o politikách, prioritách, ktoré chcú strany presadzovať, pozíciách, ktoré zastávajú k zásad­ným otázkam európskej politiky. Príspevkom k nej má byť aj analýza spracovaná portálom EurActiv.sk.

Analýzu si môžete stiahnuť na tejto linke.