Pozadie

Komisia prišla s návrhom Európskej iniciatívy transparentnosti s cieľom upevniť etické pravidlá pre európskych politikov a zhruba 15 000 lobistov, nátlakových skupín a mimovládnych organizácií, ktorých členovia sa snažia rozhodovanie politikov v Bruseli ovplyvňovať. Publikovaná „Zelená kniha transparentnosti" by mala naštartovať verejnú debatu.

Podľa Komisie v súčasnosti v Bruseli pôsobí asi 15 000 lobistov (právnici, konzultanti, korporácie, obchodné asociácie a mimovládne organizácie), ktorí sa usilujú ovplyvňovať úradníkov Komisie a poslancov Európskeho parlamentu. V Bruseli sídli okolo 2600 špeciálnych záujmových skupín, ktorých každoročné výnosy siahajú do výšky 60-90 miliónov eur.

Komisár pre administratívne záležitosti, audit a boj proti korupcii Siim Kallas v prejave na pôde Univerzity v Notthinghame 3. marca 2005 načrtol myšlienku Iniciatívy transparentnosti. Kľúčovými oblasťami Iniciatívy sú:

• Zvýšenie finančnej zodpovednosti európskeho financovania
• Posilnenie personálnej integrity a nezávislosti inštitúcií EÚ
• Zavedenie prísnejších kontrol voči lobistom

Otázky

V komuniké vydanom 9. novembra 2005 Kallas navrhol konkrétne kroky v nasledovných oblastiach:

• Informácie o príjemcoch z fondov EÚ: viac informácií o konečných príjemcoch by malo byť dostupných cez centrálny internetový potrál. Komisia prisľúbila, že bude zverejňovať údaje o fondoch, ktoré sama riadi (akými sú napríklad rôzne európske projekty). Tie údaje, ktoré nemusia členské štáty zverejňovať a podliehajú v nich utajeniu, ako sú príjemcovia prostriedkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), chce Komisia na webstránke zverejňovať len so súhlasom konkrétnych štátov. Spoločná metodológia má pomôcť lepšej čitateľnosti a zrozumiteľnosti prezentovaných informácií.
• Boj s korupciou: cieľom Iniciatívy je zvýšenie verejnej vnímavosti a informovanosti o korupcii. Prostriedkom na dosiahnutie dohto cieľa je napríklad uverejnenie zoznamu všetkých subjektov, ktoré boli usvedčené z korupcie. Súčasťou návrhu je aj požiadavka, aby členské štáty upovedomili OLAF, protikorupčný úrad EÚ, o výsledkoch národného vyšetrovania a v tých prípadoch, v ktorých to právo ohľadom prezumpcie neviny alebo dôvernosti povoľuje, informácie zverejnili.
• Lobovanie za transparentnosť: ďalším zo zámerov je zvýšenie informovanosti o „záujmových skupinách", ktoré lobujú v európskych inštitúciách v Bruseli alebo s ktorými formálne konzultuje Komisia. Návrh počíta s rozšírením existujúcej databázy organizácií občianskej spoločnosti CONNECS na „všetky záujmové skupiny a lobistov“. Otvoreným zostáva aj kontroverzný návrh o zavedení registračnej povinnosti. Ale ako povedal komisár Kallas pre EurActiv, alternatíva, že návrh bude založený na dobrovoľnosti, bude schválená len v prípade, ak bude spoločný kódex správania platiť vo všetkých organizáciách zapísaných v existujúcom registri, vrátane mimovládnych organizácií, korporátnych lobistov, odborov, atď. Komisia trvá na tom, že „kredibilita takéhoto systému bude závisieť na vhodnom monitoringu, mechanizmoch vynútiteľnosti a percentuálnom podieli aktívnych lobistov v Bruseli, ktorí budú takýto kódex dodržiavať“.
• Etické štandardy a zodpovednosť európskych zákonodarcov: Komisia navrhuje začatie debaty, ktorá by zadefinovala spoločné etické pravidlá, ktoré by sa rovnako vzťahovali na všetkých bruselských zákonodarcov. Tie by mali podľa Komisie zahŕňať komisárov a úradníkov, rovnako ako členov Európskeho parlamentu a Rady. Tvrdí, že získanie dôvery verejnosti je „všeobecným dobrom“, ktoré sa nezaobíde bez Parlamentu a Rady. Aj preto má vzniknúť medziinštitucionálna poradná skupina, ktorá bude pristupovať individuálne k prípadom pochybenia a uvaľovať možné sankcie. Čo sa týka kompetencií Komisie, tá prisľúbila, že bude robiť viac pre mailovú agendu, vrátane mailov adresovaných jednotlivým komisárom.

Pozície

Komisár Kallas sa cez Iniciatívu transparentnosti usiluje zvýšiť otvorenosť a prístupnosť európskych inštitúcií, zvýšiť povedomie o postriedkoch z európskeho rozpočtu a urobiť Úniu vo všeobecnosti zodpovednejšou voči verejnosti. V novembrovom interview pre EurActiv Kallas vyzval všetkých lobistov v Bruseli, bez ohľadu na to, či sú členmi mimovládnych organizácií, alebo profesionálnymi konzultantmi, aby schválili spoločné transparentné a etické pravidlá alebo aby sa pripravili na reguláciu (EurActiv.com 2. november 2005).

Kallas pre EurActiv.com povedal: „Neprezentujem tu žiadne ultimátum. Ale ak ľudia odmietnu spoločný kódex správania, alebo spoločné pricípy, či register, potom by sme mali prijať vynútiteľné zákony“. Bolo to pár dní potom, ako vyzval Francúzsko, aby zverejnilo celkový zoznam prijímateľov prostriedkov z CAP (pozri EurActiv.sk 7. november 2005).

Aliancia za transparentnosť lobingu a etickú reguláciu (Alliance for Lobbying and Ethics Regulation ALTER–EU) – koalícia 80 občianskych združení, ktorú vedie Corporate Europe Observatory (CEO) – spustila kampaň na podporu Kallasovej Iniciatívy transparentnosti. Koalícia chce predstaviť pravidlá pre povinnú registráciu lobistov ako spôsobu „skoncovania s korporátnymi privilégiami a tajnosťami okolo lobingu v EÚ“. ALTER-EU súri Komisiu, aby predstavila taký elektronický register, v ktorom bude môcť verejnosť nájsť všetky potrebné údaje o lobistoch, vrátane rozpisu výročných rozpočtov s cieľom „demokratickej kontroly vstupov do rozhodovania EÚ“. Paul de Clerck, člen Priateľov Zeme a vedúca osobnosť ALTER-EU v interview pre EurActiv povedal, že mimovládne organizácie sú pripravené na povinný systém registrácie (pozri EurActiv.com 26. júl 2005). ALTER-EU tiež presadzuje vylepšený kódex správania pre európskych komisárov, ktorý by zahŕňal tzv. „schladenie". To by stanovovalo dlhšie obdobie pre bývalých komisárov, kým začnú pracovať pre lobistické skupiny alebo poradné firmy".

Spoločnosť profesionálov v európskych záležitostiach (Society of European Affairs Practicioners – SEAP), ktorá v Bruseli reprezentuje individuálnych lobistov si myslí, že detailný verejný register klientov a zdrojov príjmu je nepotrebným a zbytočným krokom. Poukázala na ich nedávno navrhnutý samoregulačný kódex, ktorý by mohol slúžiť ako príklad dostatočne uspokojivého plnenia etických štandardov (pozri EurActiv.com 18. február 2005).

Európska asociácia konzultačných firiem pre verejné záležitosti (European Public Affairs Consultancies`Association – EPACA), ktorá zastupuje 31 spoločností so sídlom v Bruseli navrhuje, aby sa všetky lobingové skupiny v EÚ združili v Rade pre európske verejné záležitosti (European Public Affairs Council), ktorú by podporovala Komisia. Zámerom by bolo definovať spoločný kódex správania „pre všetkých, ktorí sa angažujú v lobingu", ako alternatívu k povinnej registrácii. Podpredseda Jeremy Galbraith povedal, že EPACA „podporí povinný registračný systém pre všetkých bruselských lobistov" iba v tom prípade, že bude platiť rovnako „na všetky lobingové skupiny – právnikov, účtovníkov, konzultantov, mimovládne organizácie, asociácie, odbory, korporátnych lobistov a think-tanky". Predstavitelia EPACA si myslia, že dobrým začiatočným bodom pre takýto spoločný kódex by bol ten, ktorý je súčasťou procedurálnych pravidiel Európskeho parlamentu, a ktorý je zhodný s kódexom EPACA.

Bruselský lobingový veterán Daniel Guéguen povedal, že podporuje plány na transparentnosť, ktoré navrhol v marci komisár Kallas (pozri EurActiv.com 7. marec 2005). Guéguen si myslí, že reformy by mali byť hlbšie a trvá na tom, že profesionálny orgán lobistov sa stane potrebným, keďže sa očakáva, že profesionálni lobisti príjmu prísnejšie stratégie.