Pozadie

V máji 2004 vstúpilo Slovensko spolu s ďalšími 9 kandidátskymi krajinami do Európskej únie. V januári 2007 vzrástol počet členov Únie na 27 po pristúpení 2 balkánskych krajín, Rumunska a Bulharska.

Viaceré členské štáty, hlavne zo skupiny nováčikov, ale aj starých členských krajín sa vyznačujú napriek relatívne vysokej hospodárskej vyspelosti veľkými regionálnymi rozdielmi (disparitami). Ich odstraňovanie EÚ systematicky rieši už dlhšie obdobie.

Spoločná regionálna (kohézna) politika predstavuje systém nástrojov, ktorými týmto regiónom pomáha a Slovensko je jeho súčasťou.

EÚ schválila nariadenia, podľa ktorých každý členský štát predkladá na začiatku programového obdobia Komisii rámcový programový dokument - Národný strategický referenčný rámec. Ten predstavuje základný manuál (zjednoušene "kuchárku"), ktorý fondy správne naprogramuje a rozplánuje.

Dokument stanovuje národné priority, na ktoré majú byť v rokoch 2007-2013 (resp. 2016, keďže platí pravidlo n+3) primárne vynaložené eurofondy: štrukturálne fondy a Kohézny fond. Tieto priority sa opierajú o tzv. Strategické usmernenia Spoločenstva, ktoré definujú rámce pre príspevky fondov na európskej úrovni. NSRR má zabezpečiť, aby pomoc z fondov bola využitá v súlade s týmito usmerneniami. Určí aj prepojenie medzi prioritami Spoločenstva a Národným programom reforiem na druhej strane (Lisabonská stratégia).

V skrátenom prvom programovom období (2004-2006) malo Slovensko Bruselom posvätený Národný rozvojový plán (NRP/NDP), ktorým sa riadila štvorica operačných programov:

• Operačný program Základná infraštruktúra (OPZI)
  
• Sektorový operačný program Priemysel a služby (SOP PaS)
  
• Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (SOP PaRV)
  
• Sektorový operačný program Ľudské zdroje (SOP ĽZ)
  

Okrem týchto programov čerpalo Slovensko financie aj prostredníctvom programov-iniciatív Spoločenstva, ktorými boli EQUAL, či INTERREG III.

Otázky 

• Dopad eurofondov na ekonomiku

Príspevky zo štrukturálnych fondov (ŠF) a Kohézneho fondu (KF) v programovom období 2004 - 2006 prispeli k dynamike rastu HDP v rozsahu nepresahujúcom 0,1%. Výrazne vyšší objem finančných prostriedkov z fondov nového programového obdobia a dobiehanie platieb zo starého obdobia môže prispieť k ekonomickému rastu až o 2%.

• Základné údaje o regiónoch Slovenska

Zdroj: ŠÚ SR

• Nové ciele podpory

Kohézna politika EÚ sa v programovom období 2007 - 2013 zameriava na tri hlavné ciele:

Konvergencia

Pod tento cieľ spadajú regióny, v ktorých výška HDP nedosahuje ani 75% priemeru HDP EÚ. Cieľ Konvergencia má podporiť priaznivé podmienky pre rast a tiež faktory, ktoré napomôžu skutočnej konvergenciu - teda približovaniu sa najmenej rozvinutých členských krajín a regiónov. V tomto cieli sa ocoitnú regióny zo 17 krajín EÚ-27. Dokopy je to 84 regiónov (154 mil. obyvateľov), kde HDP na obyvateľa nedosahuje 75 % priemeru Spoločenstva.

Patriť sem bude ešte ďalších 16 regiónov so 16,4 miliónmi obyvateľov, ktorých výška HDP je iba mierne nad limitom stanoveným na základe štatistických údajov rozšírenej EÚ a ktoré sa postupne začlenia do cieľa 2.

Pre prvý cieľ je vyčlenená suma 251,1 miliardy eur (81,5% z celkovej sumy). Delí sa nasledovne:

• 189,6 mld. eur na regióny cieľa Konvergencia (z toho 12,5 mld. eur určených regiónom "postupného začlenenia /phasing-out")
• 61,6 miliardy dostane Kohézny fond, ktorý môže využívať 15 členských štátov.

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

Regióny s HDP nad 75% HDP EÚ-25 spadajú pod druhý cieľ "Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť". Ten sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti regiónov a ich zatraktívnenie. Tiež na podporu zamestnanosti, a to dvoma spôsobmi:

• 1. Prostredníctvom rozvojových programov, ktoré pomôžu týmto regiónom počítať s hospodárskymi zmenami a podporovať ich prostredníctvom inovácií a podpory znalostnej spoločnosti, podnikania, ochrany životného prostredia a zlepšenia ich dostupnosti.
• 2. Podporou vytvárania nových a kvalitnejších pracovných miest prispôsobením pracovnej sily a investíciami do ľudských zdrojov.

Pre druhý cieľ bude v EÚ-27 oprávnených celkovo 168 regiónov (314 mil. obyvateľov). Medzi ne patrí 13 regiónov (19 mil. obyvateľov), ktoré sú oblasťami postupného začlenenia (phasing-in). Pre tieto sú určené osobitné finančné príspevky na základe pôvodného zaradenia medzi regióny Cieľa 1.

Rozpočet cieľa je 49,1 miliárd eur, z ktorých 10,4 miliardy patrí začleňujúcim sa regiónom. Celkovo ide asi o 16% celkovej výšky príspevkov na všetky ciele novej kohéznej politiky. Regióny druhého cieľa sa nachádzajú až v 19 členských krajinách.

Európska územná spolupráca

Cieľ Európska územná spolupráca posilní cezhraničnú, medziregionálnu spoluprácu a výmena skúseností. V pohraničných oblastiach žije 181,7 milióna obyvateľov (37,5 % obyvateľov EÚ), ale v rámci ďalších spôsobov spolupráce - transnacionálnej a interregionálnej boli všetky regióny a všetci občania EÚ zahrnutí do niektorej z 13 oblastí medzinárodnej spolupráce v rokoch 2000-2006.

Na tretí cieľ je vyčlenených 7,75 mld. eur (2,5% objemu rozpočtu). Táto suma sa delí na:

• cezhraničnú spoluprácu - 5,57 miliardy eur;
• medzinárodnú spoluprácu - 1,58 miliardy eur;
• medziregionálnu spoluprácu - 392 miliónov eur.

• Územie Slovenska a ciele podpory  

Regióny oprávnené na financovanie z eurofondov v Cieli 1 (Konvergencia) sú regióny veľkosti NUTS II, ktorých HDP v parite kúpnej sily (PKS) za posledné tri dostupné roky je menší ako 75% priemeru Spoločenstva.

Členské štáty oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu sú tie štáty, ktorých HND v PKS za posledné tri dostupné roky bol menší ako 90% priemeru Spoločenstva a ktorý má program na dosiahnutie ekonomických konvergenčných podmienok v čl. 104 Zmluvy.

V prípade Slovenska je tento priemer nižší ako 60% priemeru EÚ-25. Na základe toho bude spadať celé Slovensko pod čerpanie Kohézneho fond, 7 mimobratislavských regiónov do Cieľa 1 (Konvergencia) a Bratislavský kraj pod Cieľ 2. Navyše sa všetky regióny budú môcť zapájať do programov  Cieľa 3 - Európska teritoriálna spolupráca.

• Obsahové piliere Národného strategického referenčného rámca 2007-2013
  

• Analýza súčasnej situácie SR
• Vízia NSRR
• Priority NSRR
• Operačné programy
• Financovanie NSRR

Analýza situácie SR vychádza z dosiahnutých makroekonomických ukazovateľov, ktoré predpokladajú úspešné približovanie Slovenska k EÚ-15 a riešenie vnútorných sociálno-ekonomických problémov rozvoja. Rozpracované sú predovšetkým tie, ktoré je možné ovplyvniť štrukturálnymi fondmi:

• ľudské zdroje a vzdelávanie;
• infraštruktúra a regionálna dostupnosť;
• znalostná ekonomika vrátane inovácií, výskumu a vývoj;a
• informatizácia spoločnosti.

Horizontálne priority

Svojím charakterom ide o prierezové témy všetkých priorít a budú rešpektované pri každom projekte / skupine projektov operačných programov, bez ohľadu na podporovanú tému alebo územie.

Sú to:

• A. marginalizované rómske komunity (MRK) - zvýšenie zamestnanosti  a vzdelanostnej úrovne MRK a zlepšenie ich životných podmienok;
• B. rovnosť príležitostí - zabezpečenie rovnosti príležitostí pre všetkých a  predchádzanie všetkým formám diskriminácie;
• C. trvalo udržateľný rozvoj (TÚR) - zabezpečenie environmentálnej, ekonomickej a sociálnej udržateľnosti ekonomického rastu;
• D. informačná spoločnosť - rozvoj inkluzívnej informačnej spoločnosti.

Vývoj okolo NSRR 2007-2013

Na jeseň 2006 (Uznesenie vlády č. 832/2006) vláda rozhodla, že riadenie a implementácia štrukturálnej pomoci bude rozdelené do 11 operačných programov. Toto rozhodnutie padlo po prijatí návrhu aktualizácie Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013 vrátane zmien a doplnkov.

Schválený návrh NSRR sa počtom programov výraznejšie priblížil k pôvodnému návrhu Dzurindovej vlády z mája 2006, pretože prvé Ficove návrhy počítali dokonca iba s 8 programami.

Do Bruselu Slovenská republika zaslala prvý návrh NSRR ešte v decembri 2006. Následne začiatkom marca 2007 tam dorazili postupne aj prvé verzie jednotlivých 11 operačných programov. Brusel začal so SR oficiálne rokovania koncom februára a postupne nám s pripomienkami vrátil ako NSRR, tak aj operačné programy. Koncom júna po zapracovaní pripomienok SR poslala  Komisii ďalšiu verziu národného rámca, ktorého konečné schválenie sa očakáva  začiatkom augusta 2007.

Až po schválení NSRR prídu na rad operačné programy, z ktorých najviac pokročil OP Informatizácia spoločnosti. Medzi prvými OP sa počíta aj s ROP.

Riadiace kompetencie pre ŠF a Kohézny fond

Riadiace kompetencie pre štrukturálne a Kohézny fond v období 2007 – 2013 bude mať:

• 7 ministerstiev (MVRR - 3, MŠ SR - 2, MDPT, MZ, MŽP, MH, MPSVR  
• Úrad vlády - 1

Úplnými nováčikmi pri eurofondoch sú ministerstvo zdravotníctva a úrad vlády. Úrad vlády mal v minulosti na starosti predvstupovú pomoc, isté obdobie bol jej centrálnou kontraktačnou jednotkou. Zároveň má na starosti koordináciu "Rady vlády pre regionálnu politiku a dohľad nad štrukturálnymi operáciami", kde táto agenda podlieha podpredsedovi vlády pre európske záležitosti.  Žiaden program neriadil priamo ani rezort školstva, bol len sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom pre vybrané opatrenia z programov ESF . 

Postavenie jednotlivých rezortov v rámci nového programového obdobia je nasledovné:

Riadiaci orgán je zodpovedný za efektívne a správne riadenie štrukturálneho fondu, pričom zabezpečuje súlad s pravidlami stanovenými v smerniciach Komisie. Riadiaci orgán spracuje príslušný programový dokument, finančný plán a doplnky programu.

Zodpovedá za vytvorenie systému implementácie operačného programu / programového dokumentu, prijíma a schvaľuje žiadostí o nenávratný finančný príspevok, uzatvára zmluvy s konečnými prijímateľmi pomoci a prípadne ich sankcionuje.

Zabezpečuje monitorovanie a hodnotenie implementácie projektov priamo u príjemcov grantov. Určuje sprostredkovateľské orgány, teda implementačné agentúry pod sebou, ktoré mu pomáhaujú plniť niektoré z úloh. Overuje reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť a nárokovateľnosť výdavkov na každej úrovni implementačného systému. Zabezpečenie spolufinancovania programu zo štátneho rozpočtu a ostatných verejných zdrojov a overuje spolufinancovanie zo zdrojov príjmateľov pomoci a z ostatných národných zdrojov.

Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom je orgán konajúci v zodpovednosti riadiaceho orgánu, alebo vykonávajúci úlohy v jeho mene. Rozsah a definovanie úloh sprostredkovateľského orgánu je v kompetencii RO a tvorí súčasť zmluvy o plnomocenstve.

Pozície

„Zaviazali sme sa, že pomôžeme Európe stať sa najkonkurencieschopnejším svetovým hospodárstvom. Odhady Komisie ukazujú, že každých 100 eur investovaných do regionálneho rozvoja sa vo forme vývozu vracia až do výšky 40 eur do iných regiónov. Preto by sa s cieľom byť efektívnosti malo investičné úsilie začleniť do miestnych a regionálnych stratégií.”, uviedla Danuta Hübner počas Dní otvorených dverí európskych regiónov 2006 v júli 2006 v Bruseli.

"Kabinet Roberta Fica sa vrátil k väčšiemu počtu programov, hoci za to bývalú vládu kritizoval. Posilnil aj znalostnú ekonomiku a zvýšil objem peňazí na informatizáciu aj na inovácie v zdravotníctve", písala Pravda (9.10.2006). Reálne v porovnaní s návrhom z dielne predchádzajúcej vlády ministri mierne pridali na bežné opravy ciest, škôl, nemocnice, vodovody v rukách krajov a ubrali z peňazí na nové prístroje či znalostnú ekonomiku. Odborníci upozorňovali, že sa pri delení peňazí uplatňovali viac stranícke ako odborné ciele, dodáva denník.

Europoslanec Vladimír Maňka (PES) podčiarkuje význam zmenených pravidiel pre čerpanie eurofondov, ktoré platí od 1. mája 2007: „Pomôžu malým a stredným podnikom, školám, obciam, samosprávnym krajom, rozvojovým agentúram i výskumníkom. Prvýkrát v histórii EÚ budú môcť získať granty aj individuálni výskumníci,“ povedal v apríli pre týždenník Profit. Cieľom nových pravidiel je podľa neho vyššie čerpanie financií.