Pozadie

EÚ urobila z boja proti korupcii jednu zo svojich najvyšších politických priorít – ako vo vzťahu k iným krajinám, tak aj smerom dovnútra. Vo vzťahu ku kandidátskym krajinám zahŕňala Únia požiadavku boja proti korupcii systematicky do agendy predvstupových rokovaní aby budúcich členov dotlačila k implementácii národných protikorupčných politík. Únia plánuje urobiť z boja proti korupcii aj integrálnu časť vonkajšej a obchodnej politiky.

Článok 29 Zmluvy o EÚ menuje prevenciu a boj proti korupcii medzi podmienkami pre vytvorenie európskej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Predpokladá užšiu súdnu, policajnú a colnú spoluprácu, rovnako ako aproximáciu trestného práva v protikorupčnej oblasti.

Akčný plán boja s organizovaným zločinom, prijatý Radou v 1997, argumentuje za široko poňatú protikorupčnú politiku. V odpovedi naň predstavila Komisia v tom istom roku Oznámenie, ktoré navrhovalo širokú skupinu opatrení s cieľom formulovať spoločnú politiku EÚ pre boj proti korupcii. Medzi navrhovanými opatreniami sú: zákaz daňovej odpočítateľnosti úplatkov, pravidlá pre procedúru verejného obstarávania, zavedenie účtovných a audítorských štandardov, čierna listina skorumpovaných firiem a súvisiace opatrenia v politikách vonkajšej pomoci Únie.

Európska rada v Tampere v roku 1999 identifikovala korupciu ako jednu z mimoriadne dôležitých oblastí, v ktorej sú potrebné spoločné definície, procedúry a sankcie. V súlade so závermi z Tampere potvrdila Miléniová stratégia pre prevenciu a kontrolu organizovaného zločinu (marec 2003) potrebu nástrojov, ktoré by pomohli aproximovať národnú legislatívu a vyvinúť všeobecnejšiu protikorupčnú politiku EÚ.

EÚ už prijala niektoré právne nástroje a opatrenia pre boj s korupciou:

• Konvencia o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (vstúpila do platnosti 17. októbra 2002)
• Konvencia o boji proti korupcii spojenej s predstaviteľmi Európskych spoločenstiev alebo predstaviteľmi členských krajín EÚ (zatiaľ neratifikovaná)
• Európsky protikorupčný úrad (OLAF) vytvorený na boj proti korupcii v inštitúciách EÚ

Okrem toho sú v platnosti Konvencia OECD pre boj s podplácaním zahraničných predstaviteľov v medzinárodno-obchodných transakciách a Trestnoprávna konvencia o korupcii, prijatá Radou Európy. Tej však stále chýbajú ratifikačné nástroje väčšiny členských krajín.

V roku 2000 sa Valné zhromaždenie OSN rozhodlo poveriť ad-hoc výbor vypracovaním medzinárodného právneho nástroja pre boj proti korupcii, ktorý má byť budúcou Konvenciou OSN pre boj proti korupcii. Ak bude schválený, bude to mať široké následky pre boj proti korupcii na celom svete.

Otázky

Oznámenie o celkovej protikorupčnej politike EÚ, vydané Komisiou v máji 2003, menuje niekoľko kľúčovýc častí budúcej protikorupčnej politiky:

• Jednoznačný politický záväzok boja proti všetkým druhom korupcie má vyjsť z najvyššej úrovne inštitúcií EÚ.
• Implementácia existujúcich protikorupčných nástrojov má byť úzko monitorovaná a posilnená pristúpením Európskych spoločenstiev k jednej alebo obom Konvenciám Rady Európy pre boj s korupciou a participáciou v jej monitorovacom systéme GRECO.
• Členské krajiny EÚ majú vyvinúť a zlepšiť vyšetrovacie nástroje boja s korupciou a prideliť naň väčšie množstvo špecializovaných pracovníkov.
• Členské štáty a inštitúcie a orgány EÚ majú posilniť boj proti korupcii poškodzujúcej finančné záujmy Európskych spoločenstiev.
• Na úrovni EÚ majú byť ďalej rozvíjané spoločné štandardy integrity vo verejnej správe v EÚ, ako Spoločný hodnotiaci rámec šéfov štátne a verejnej správy EÚ.
• Členské štáty a Komisia by mali podporiť súkromný sektor v snahách o zvýšenie integrity a firemnej zodpovednosti.
• Boj s politickou korupciou a nelegálnym financovaním organizácií sociálnych partnerov a iných záujmových skupín by mal byť posilnený na národnej i európskej úrovni.
• Členské krajiny i Komisia by mali do permanentného dialógu s pristupujúcimi, členskými i tretími krajinami systematicky zahŕňať otázky súvisiace s korupciou, a pomáhať im pri vytváraní a implementácii národných protikorupčných politík.
• EÚ by mala naďalej robiť z boja proti korupcii integrálnu súčasť svojej vonkajšej i obchodnej politiky.

Medzinárodné protikorupčné iniciatívy

OSN sa v rezolúcii Valného zhromaždenia č. 55/61 zo 4. decembra 2000 vyslovilo za potrebu prijatia efektívneho medzinárodného právneho nástroja pre boj proti korupcii, nezávislého od Konvencie OSN pre boj s nadnárodným organizovaným zločinom. OSN následne vytvorilo v decembri 2001 Výbor pre rokovanie o konvencii proti korupcii. Podľa Spojených národov spôsobuje korupcia znižovanie investícií, či dokonca ich odchod, s mnohými dlhodobými efektmi, vrátane sociálnej polarizácie, nedostatočného rešpektovania ľudských práv, nedemokratických praktík, a diverzie zdrojov pre rozvoja a potrebné služby. Zneužívanie zdrojov skorumpovanými stranami znemožňuje vládam poskytnúť základné služby svojim občanom a podporiť udržateľný ekonomický, sociálny a politický rozvoj. Okrem toho ohrozuje zdravie a bezpečnosť občanov, napríklad prostredníctvom zle navrhovaných infraštruktúrnych projektov, slabej či zastaranej lekárskej pomoci a podobne.

Svetová banka identifikuje korupcie ako „najväčšiu brzdu ekonomického a sociálneho rozvoja“. Podľa nej podkopáva rozvoj narúšaním vlády zákona a oslabovaním inštitucionálnych základov na ktorých stojí hospodársky rast. Škodlivé dopady korupcie sú mimoriadne negatívne voči chudobným, ktorých ekonomický pokles poškodzuje najviac, sú najviac závislí na poskytovaní verejných služieb, a sú najmenej schopní niesť dodatočné náklady z poskytovania úplatkov, podvodov a zneužívania ekonomických privilégií. Od roku 1996 podporila Svetová banka viac ako 600 protikorupčných kampaní a vládnych iniciatív.

Transparency International, ako mimovládna nadnárodná organizácia zameraná na boj proti korupcii, sa napríklad v Správe o globálnej korupcii 2003 zamerala na prístup k informáciám a žiadala reformy riadenia podnikov. Inšpirovala ju aj skúsenosť so škandálom okolo firmy Enron. Správa podčiarkuje úlohu médií v boji proti korupcii, žiada lepší prístup k informáciám držaným vládami, a konštatuje že firmy dnes korumpujú menej než v minulosti. Súčasne však varuje: „Len sloboda informácií nestačí. Akokoľvek profesionálne a správne sú informácie spracované, korupcia bude bez bdelosti médií a občianskej spoločnosti, a bez odvahy investigatívnych novinárov a tých, ktorí na problémy upozorňujú. prekvitať.“

Trestnoprávna konvencia o korupcii, prijatá v Rade Európy, vstúpila do platnosti 1. júla 2002. Jej cieľom je vytvorenie spoločných štandardov pokiaľ ide o určité korupčné činy, neposkytuje však jednotnú definíciu korupcie. Okrem toho sa zaoberá procedurálnymi otázkami, ktoré sa úzko týkajú korupčných trestných činov, a snaží sa o zlepšenie medzinárodnej spolupráce.

Skupina krajín proti korupcii (GRECO) bola vytvorená na pôde Rady Európy 1. mája 1999. Podľa štatútu je jej cieľom zlepšenie schopnosti členských krajín bojovať s korupciou monitorovaním plnení záväzkov, ktoré si krajiny v tejto oblasti dali. Týmto spôsobom má prispievať k identifikovaniu nedostatkov národných protikorupčných mechanizmov, tlačiť na prijatie potrebnej legislatívy, inštitucionálnych i praktických reforiem. Tak má prispieť k prevencii a boji proti korupcii.

Konvencia OECD pre boj s podplácaním oficiálnych predstaviteľov v medzinárodných obchodných transakciách, prijatá 21. novembra 1997, sa zaoberá „aktívnou korupciou“ alebo „aktívnym podplácaním“ – teda ponúkaním a braním úplatkov, nie ich prijímaním.

Európske korupčné prípady

Francúzka politička Edith Cresson bola prvou bývalou komisárkou EÚ, ktorá bola obvinená z korupcie počas svojho funkčného obdobia. V marci 2003 ju belgickí vyšetrovatelia obvinili z falšovania a osobného prospechu z kontraktov EÚ. Cresson, ktorá bola komisárkou pre vzdelávanie v rokoch 1995-1999, je obvinená z najatia svojho vlastného zubára Rene Berthelota, ktorý údajne získaval stovky tisíc frankov vo fiktívnych platoch ako vedecký konzultant. Komisia žiada od Cresson aj vysvetlenia podozrení z podvodov, ktoré viedli k prvému masovému odstúpeniu Komisie v roku 1999.

V júli 2003 sa stala Komisia terčom kritiky kvôli údajným podvodom v štatistickom úrade EÚ, Eurostate. Prípad vyšetrovala interná audítorská služba Komisie aj nezávislý protikorupčný úrad OLAF. O afére hovoril v októbri 2003 pred Európskym parlamentom aj vtedajší predseda Komisie Romano Prodi. Po vypuknutí škandálu prijala komisia ešte v júli 2003 v Eurostate niektoré predbežné opatrenia, ďalšie realizovala po zverejnení výsledkov vyšetrovania. Generálny riaditeľ Eurostatu bol spolu so svojimi dvoma zástupcami odvolaný a voči všetkým boli vedené disciplinárne konania. Dočasne bolo odvolaných šesť ďalších riaditeľov.

Iniciatíva transparentnosti

Transparentnosť rozhodovania inštitúcií EÚ je jednou z priorít, ktoré vyvstali do popredia v súvislosti so snahou Únie „priblížiť sa občanom“. 3. mája 2006 zverejnila Európska komisia Zelenú knihu o Európskej iniciatíve transparentnosti, ku ktorej otvorila verejné konzultácie.

Iniciatíva sa týka troch oblastí:

• Dôraznejšia podpora transparentnosti vzťahov medzi inštitúciami EÚ a lobistickými organizáciami: V súvislosti s konaním niektorých lobistických skupín sa objavili viaceré obavy. Komisia považuje lobing za súčasť demokratického systému, v prípade lobistických skupín však musí byť zrejmý ich prínos európskym inštitúciám, musí byť jasné aké záujmy zastupujú, aké je ich poslanie a spôsob financovania.
• Dôslednejšia informovanosť verejnosti o prínose fondov EÚ: Súčasný legislatívny rámec zakazuje Komisii zverejňovať informácie o príjemcoch prostriedkov z rozpočtu EÚ. Zelená kniha preto kladie otázku, či by bolo vhodné zaviesť povinnosť členských krajín informovať o príjemcoch finančných zdrojov EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia.
• Dodržiavanie usmernení Európskej komisie týkajúcich sa konzultácií: Komisia prijala v 2002 oznámenie o minimálnych normách pre konzultácie. Cieľom je vytvorenie transparentného a koherentného rámca pre konzultácie. Od zainteresovaných strán žiada stanoviská, či sú tieto všeobecné zásady a minimálne normy uspokojivo uplatňované.

Korupcia a Slovensko

Podľa správy Transparency International z marca 2006 patrí korupcia z pohľadu občanov SR medzi najzávažnejšie problémy na Slovensku. Vo výskume z decembra 2005 medzi dôležité problémy zaradila viac ako štvrtina respondentov (27%) a dlhší čas si tak udržuje štvrté miesto v rebríčku najzávažnejších problémov (po životnej úrovni, nezamestnanosti a zdravotníctve).

Tá istá správa konštatuje, že v medziročnom porovnaní je korupcia ako spoločenský problém vnímaná intenzívnejšie, resp. vzrástol podiel respondentov podporene uvádzajúcich korupciu ako najzávažnejší problém a to o 6% v porovnaní s decembrom 2004 a januárom 2004 a o 7% v porovnaní s decembrom 2002. Za najskorumpovanejšie oblasti resp. inštitúcie sú považované zdravotníctvo, súdy a prokuratúra, ministerstvá, polícia, firmy a podniky, colné úrady, miestna samospráva, VÚC, školstvo a krajské a obvodné úrady.