Korupcia v sektore vodného hospodárstva spôsobuje zhoršovanie dopadov klimatických zmien na obyvateľstvo, najmä čo sa týka problému nedostatku vody. Zhodlo sa na tom viac než dvadsať expertov, ktorí vypracovali správu pre Transparency International.

Odhaduje sa, že asi 1,2 mld. svetovej populácie nemá prístup k vode a 2,6 mld. ich žije v zlých hygienických podmienkach. Transparency International predpokladá, že do roku 2025 sa tieto čísla zvýšia trojnásobne a až 3 mld. ľudí budú žiť v krajinách so zlým prístupom k vode.

Do politiky spravovania vodných zdrojov vstupuje negatívne korupcia, ktorá „podkopáva udržateľnosť zásobovania vodou“ a môže viesť k politickým konfliktom, konštatuje správa TI. Čo sa týka zavlažovania poľnohospodárskych polí, napríklad v ohrozenej oblasti, akou je India India je po Číne druhou najľudnatejšou krajinou Zeme so siedmou najväčšou rozlohou. Hoci patrí medzi chudobné krajiny s nízkym HDP na občana, rýchly ekonomický rast sľubuje rastúcu hospodársku silu.viac na www.EuropskaUnia.sk » tvoria korupčné úplatky až štvrtinu celkových nákladov. Premietajú sa do zvýšených cien potravín, v horšom prípade ku kráteniu dodávok vody.

Nevídané rozmery dosahuje korupcia aj v Číne. V dôsledku nej sa v krajine znížili už i tak slabé štandardy ochrany životného prostredia. Obchádzanie zákona sa podpísalo pod znečistenie asi 90% spodných vôd a 75% riek, ktoré pretekajú mestami.

Transparency International formuluje v správe niekoľko odporúčaní pre boj s korupciou:

• posilnenie nezávislých regulátorov,
• podpora konkurencie v oblasti obchodovania s vodou,
• definovanie princípov transparentnosti,
• vytvorenie „mechanizmu na znižovanie prehnaného vplyvu.“

V roku 2002 prijala EÚ tzv. Iniciatívu za vodu (EUWI). Jej cieľom je naplnenie Miléniového rozvojového cieľa OSN, teda do roku 2015 znížiť o polovicu počet obyvateľov Zeme, ktorí čelia nedostatku vody alebo žijú v zlých hygienických podmienkach.