Míľniky

• september 2008: v Indii sa otvára Európske podnikateľské a obchodné centrum, ktoré má firmám z EÚ pomôcť presadiť sa v najväčších indických mestách

• 12. december 2008: Lídri EÚ schválili iniciatívu Small Business Act (takzvaný Zákon pre malé a stredné podniky), ktorý má európskym firmám napomôcť preraziť na trhoch v rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách

• september 2009: európska pracovná skupina zverejnila dokument „Svet v roku 2025“, ktorý predpokladá, že do 15 rokov budú Čína a India lídrom v oblasti výskumu a vývoja

• január 2010: EÚ odhalila plány na otvorenie podnikateľkého poradenského centra v Číne, Indii, Thajsku, Rusku, Brazílii a v ďalších štátoch

• júl 2010: Komisia zverejnila novú stratégiu, ktorá má podporiť podniky v tom, aby sa „internacionalizovali“ a využili rastový potenciál východných ekonomík

• 6. október 2010: EÚ predstavila stratégiu Únia inovácií

• 28. október 2010: Komisia zverejnila novú stratégiu pre oblasť priemyslu

• december 2010: EÚ v Pekingu otvorí Centrum pre malé a stredné podniky

• 2011 až 2012: na trhoch v kľúčových rozvojových krajinách sa otvoria centrá pre podporu európskeho podnikania

Silný európsky farmaceutický priemysel už nejaký čas poškuľuje po možnosti zvýšiť svoju prítomnosť v rozvojových krajinách. Napomôcť by im mali aj dohody o voľnom obchode, vďaka ktorým by sa mal postupne zintenzívniť export do týchto rýchlo rastúcich rozvojových ekonomík s pribúdajúcim počtom obyvateľov, ktorí teraz žijú dlhšie a ich bohatstvo stúpa.

Európski výrobcovia liekov majú v Ázii záujem predovšetkým o prienik na nové trhy pre svoje produkty a zároveň o vyvíjanie liekov pre choroby, ktoré sú v rozvinutom svete menej bežné. Niektoré odhady tvrdia, že v budúcnosti by mohlo až 25 percent ziskov farmaceutického priemyslu pochádzať práve z rozvíjajúcich sa krajín.

Domáce farmaceutické a biotechnologické odvetvie však majú vlastnú stratégiu a zdá sa, že sa chystajú zmeniť pravidlá. Nielenže vyrábajú liečivá pre svojich obyvateľov, ale najnovšie sa javí ako pravdepodobné, že nové veľké mená z oblasti farmaceutického priemyslu budú pochádzať práve z Ázie. Už ked sa čínska firma BGI tento rok stala svetovým lídrom v oblasti sekvenovania génov tak sa potvrdilo to, čo analytici nejaký čas predpovedali: rozvíjajúce krajiny sa čoraz viac približujú k pozícii lídrov vo vývoji liekov a diagnostiky budúcnosti.

Odborníci sa domnievajú, že kľúčom k inováciam v sektore zdravotníctva- najmä pokiaľ ide o oblasť diagnostikovania a predpovedania chorôb, či výroba personalizovaných liekov- bude vysoko prepracovaná a prepojená vedecká infraštruktúra medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Len pred desiatimi rokmi bolo sekvencovanie (oddeľovanie) genómov pomalým a namáhavým procesom. V súčasnosti sa však vďaka technnologickému pokroku a armáde technikov a vyškolených pracovníkov môže ľahko stať, že rozvojové krajiny za pár rokov predbehnú lídrov na trhu. Najmä vo svete, kde na veľkosti záleží, majú štáty ako Čína, India, Brazília, Rusko, Turecko a Indonézia kapacity, ktorým sa Európa ani zďaleka nepribližuje.

Napriek rýchlemu tempu pokroku však  majú nové svetové ekonomiky stále v ceste niekoľko prekážok. Jednými z najvýraznejších sú historicky slabá úroveň vzdelávacích systémov, infraštrukturálne nedostatky a prebiehajúci boj proti falšovaným liekom.

Témy

Jedným z najvýraznejších dôsledkov súčasnej hospodárskej krízy je urýchlený rast ekonomík Brazílie, Ruska, Indie a Číny (takzvaných krajín BRIC). Ázijské hospodárstva vyšli z recesie so silným rastom a vo väčšine prípadov bez toho, aby museli zachraňovať svoje finančné inštitúcie. Navyše, zatiaľ čo Európa bojuje s deficitom, Čína bohatá na kapitál pumpuje prostriedky do posilňovania svojej výskumnej infraštruktúry.

India je už dnes najväčším svetovým producentom generických liekov na svete a v súčasnosti uvažuje a vytvorení priemyslu postavenom na výskume a vývoji. Správa konzultačnej spoločnosti McKinsey hovorí, že indický farmaceutický priemysel sa do roku 2020 zoštvornásobí a „priblíži sa ku kľúčovým hráčom“.

Krajiny BRIC investujú vo veľkej miere do inovácií a na svojej strane majú aj demografický vývoj- mladú pracovnú silu s pozitívnym vzťahom k vede a technológií. Dokonca aj európski predstavitelia predpokladajú, že do roku 2025 Čína a India predbehnú Európu v oblasti výskumu a vývoja. Dni, kedy sa Ázia spoliehala na nízkotechnologické a nízkonákladové výrobky sú pravdepodobne zrátané a krajiny BRIC smerujú k sofistikovanejšej produkcii. Práve postavenie krajiny vo farmaceutickom priemysle- posilnenom inováciami v oblasti biotechnológií a farmakológie- sa často vníma ako indikátor vyspelosti danej ekonomiky a je základom pre poznatkové hospodárstvo.

Európski výrobcovia liekov mieria do Ázie

Kombinácia nižších nákladov a rastúcich štandardov spolu s potrebou byť prítomný v rozvíjajúcich sa krajinách sú lákadlom pre mnohé farmaceutické spoločnosti, ktoré si v Ázii čoraz otvárajú čoraz viac výskumných a výrobných závodov.

Príkladom sú výrobca liekov MSD (Merck), ktorý investuje 120 miliónov eur do továrne na liečivá v Číne, či spoločnosť GlaxoSmithKline, ktorá sa spojila s najväčším kórejským výrobcom liekov. Rovnako aj spoločnosť AstraZeneca zvýšila svoju prítomnosť v Ázii, ktorá v sebe nesie prísľub zastu aj v čase úpadku na európskych trhoch a škrtania v oblasti vedy a výskumu v EÚ. Znížený záujem vidieť aj na skutočnosti, že za posledných rokov bolo menej ako 40 percent z pacientov zapojených do najväčšich klinických testov Európskej liekovej agentúry z Európy. Táto oblasť je opäť jednou z tých, ktoré sa presunuli do krajín ako India, či Vietnam.

Keď v roku 2009 vypukla pandémia prasacej chrípky (vírus H1N1), najväčšie farmaceutické firmy EÚ a Spojených štátov sa zaviazali vyrobiť čo najskôr vakcínu. Bola to však čínska firma Sinovac, ktorá ako prvá oznámila vyvinutie jedinej vakcíny potrebnej na použitie.

Podporia obchodné dohody export liekov?

V súčasnosti sa medzi EÚ a Južnou Kóreou, Indiou a zoskupením Mercosur rokuje o podpise dohôd o voľnom obchode, ktorý by mohol pomôcť v expanzii európskeho farmaceutického priemyslu. Dohody, ktoré sú každá v inom stupni prejednávania, budú pravdepodobne zahŕňať aj silnejšiu ochranu duševného vlastníctva, ktorá by mohla západným spoločnostiam pomôcť chrániť svoje produkty pred miestnymi falšovateľmi.

Rozvíjajúce sa trhy majú pred sebou stále dlhú cestu

Duševné vlastníctvo je len jednou z oblastí, na ktorých zlepšení v súčasnosti krajiny ako India a Čína pracujú. Oba štáty sú totiž hlavným svetovým zdrojom falšovaných liekov, čo je fenomén, ktorý poškodzuje miestne výskumno- vývojové spoločnosti rovnako ako európsky vývoz.

Len generáciu dozadu nastúpila Čína na cestu reforiem a otvárania sa trhom. Táto stratégia jej pritom zabezpečila súčasný vysoký rast. Nie je však prekvapením, že štandard škôl, univerzít, tovární a laboratórií sa príliš nezmenil a stále je prinajmenšom povážlivý. Niektoré novšie univerzity vo väčších mestách na čínskom východnom pobreží sú síce na vynikajúcej úrovni, ale mnohých ďalších sa ekonomický rozmach veľmi nedotkol. Podobne ako v Číne, aj India a Brazília majú navyše veľkú mieru chudoby medzi obyvateľmi. Nástup krajín BRIC na popredné miesta v oblasti poznatkových ekonomík a v odvetviach ako farmaceutický priemysel a biotechnológie ostatných hráčov núti k prehodnoteniu toho, čo sa považuje za rozvojovú a čo za rozvíjajúcu sa krajinu. EÚ a Spojené štáty už hovoria o novom zadefinovaní rozvojových krajín. Tie by sa mali po novom deliť aj podľa rôzneho stupňa vývoja, čím by sa Čína a India ocitli na inej úrovni ako štáty Pobrežie slonoviny, či Sudán. Dnes tomu tak nie je.

Na Európskom podnikateľskom summite v Bruseli americký veľvyslanec Čínu nazval „pokročilou rozvíjajucou sa ekonomikou“, zatiaľ čo eurokomisár pre obchod Karel De Gucht sa vyjadril, že Čína a Brazília nie sú na rovnakej lodi ako chudobné africké krajiny. Čínsky veľvyslanec pri EÚ Song Dž zasa povedal, že čína ostáva „rastúcou rozvojovou krajinou“ s nedostatkami v oblastiach vedeckej a inovačnej infraštruktúry.

Pre západných politikou preto vyvstáva niekoľko citlivých otázok, vrátane tej, koľko pomoci sa rozvíjajúcim krajinám dostane od Európy s ohľadom na skutočnosť, že tie ju už dnes oberajú o trhový podiel. Pomôžu Európania stále svojim konkurentom, keď tí čoraz viac investujú do inovácií a ich obyvateľstvo bohatne? Práve rastúca konkurencieschopnosť vo vysoko lukratívnom farmaceutickom priemysle môže slúžiť ako príklad toho ako veľmi sa svet mení.

Postoje

Jack Radisch z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) povedal, že by sa malo urobiť viac pre potlačenie nákazlivých ochorení v rozvojových krajinách. Priemysel by si však musel byť istý, že sa mu jeho investície vrátia. „Krajiny OECD reprezentujú približne 80 percent hrubých výdavkov do celosvetového výskumu a vývoja, ale ich súhrnná výsledok vedeckej činnosti v zdravotníctve neviedol k vytvoreniu nových liekov pre mnohé nákazlivé choroby, ktoré postihujú rozvojové krajiny. Rozvoj a dodanie liekov pre takéto choroby čelí veľkým výzvam, vrátane nákladov, bezpečnosti a rezistencie. Nízka návratnosť investícií kombinovaná s vysokými rozvojovými rizikami podniky odrádza od zapájania sa do tohto druhu výskumu,“ povedal.

Podľa neho sa len 10 percent svetového výskumu v oblasti zdravia venuje riešeniu problémov, ktoré tvoria 90 percent všetkých ochorení. Rozvíjajúce sa trhy sú však napriek tomu najlepšou šancou pre budúci rast farmaceutických spoločností.

„Na rozvíjajúcich sa trhoch žije 85 percent svetovej populácie a počas posledných piatich rokov pochádzal skutočný hospodársky rast práve z týchto trhov,“ povedal viceprezident divízie pre výskum a vývoj v Ázii a Pacifiku spoločnosti AstraZeneca Patrick Keohane pre časopis Nature.

Prezident spoločnosti MSD pre oblasť rozvíjajúcich sa trhov Stefan Oschmann povedal, že dlhodobou stratégiou firmy je expandovať práve v tejto geografickej lokalite. „Očakávame, že tržby z týchto trhov budú kľúčovým prispievateľom k nášmu budúcemu výkonu a rastu. Ako súčasť našej podpory tohto rastu sa chystáme rozšíriť našu prítomnosť na rozvíjajúcich sa trhoch aktívnym hľadaním miestnych spolupracovníkov,“ dodal.

Výkonný riaditeľ organizácie Lekári bez hraníc Tido von Schoen- Angerer varoval, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou zahatí prístup najchudobnejších ľudí sveta k lacným generickým liekom.