Pozadie

V marci 2000 definovala Európska rada v Lisabone cieľ, aby sa EÚ stala do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta, schopnou (environmentálne) trvalo udržateľného rastu a vytvárania väčšieho počtu a lepších pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou. Jedným z kľúčových elementov Lisabonskej stratégie sa stala idea vytvorenia Európskej výskumnej oblasti, ktorú Komisia predložila vo svojom oznámení „Vytváranie Európskej výskumnej oblasti“.

Hlavy štátov a šéfovia vlád zhodnotili prvýkrát pokrok v napĺňaní Lisabonskej agendy na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v marci 2002. Zhodli sa na tom, že do roku 2010 je potrebné zvýšiť investície do výskumu a vývoja na 3% HDP, najmenej dve tretiny z týchto prostriedkov by mali prichádzať zo súkromného sektora. Komisia a členské krajiny sú tak tlačené k reformám ktoré prinesú nielen vyššie, ale aj produktívnejšie súkromné investície. Komisia preto vo svojich odporúčaniach pre Širšie pravidlá ekonomickej politiky 2002 (Broad Economic Policy Guidelines - BEPGs) žiadala zavádzanie podporných mechanizmov pre investovanie firiem do výskumu a vývoja, pri zabezpečení zdravej fiškálnej politiky.

Odvtedy bolo vydaných viacero komuniké, v ktoré načrtávajú odporúčania pre jednotlivé členské krajiny a relevantných aktérov, ako dosiahnuť 3-percentný cieľ:

• September 2002: Viac výskumu pre Európu: k 3 percentám HDP,
• Apríl 2003: Investovanie do výskumu: akčný plán pre Európu,
• Október 2005: Viac výskumu a inovácií - investovanie do hospodárskeho rastu a zamestnanosti: Spoločný prístup,
• Január 2006: Ahova skupina: Vytváranie inovatívnej Európy.

Komisia v oznámení "Viac výskumu pre Európu: k 3 percentám HDP" vyzvala k naplneniu cieľa nielen členské krajiny, ale i podnikateľskú sféru a ostatných aktérov. Dokument rozpútal živú a vo všeobecnosti priaznivú diskusiu a jej aktéri prispeli niekoľkými ďalšími odporúčaniami.

Európska rada v Bruseli v marci 2003 posilnila záväzok členských krajín voči barcelonským cieľom a vo svojich záveroch požiadala členské krajiny o vytváranie konkrétnych akčných plánov na dosiahnutie 3-percentnej hranice investícií a posilnenie Európskej oblasti výskumu a inovácií, aby z nej mohli benefitovať všetci členovia rozšírenej únie.

Dokument "Investovanie do výskumu: akčný plán pre Európu" bol ďalším vyzvaním na viac investícií do oblasti R&D zo súkromných zdrojov. Potreba investovania do výskumu a vývoja bola opäť zdôraznená aj počas „polčasového hodnotenia“ Lisabonskej stratégie v roku 2005. Hoci sa už od uverejnenia správy Wima Koka na jeseň 2004 diskusia zameriavala najmä na „rovnováhu“ troch pilierov stratégie, správa, Jarný summit v marci 2005 i revízia Lisabonskej stratégie vypracovaná Komisiou chápu všeobecný nárast investícií do výskumu a vývoja a ich konsolidáciu v rámci EÚ za nevyhnutné podmienky posilnenia konkurencieschopnosti.

Revidovaná Lisabonská stratégia od členských krajín požaduje, aby vypracovali krátkodobé akčné plány, do ktorých by sa malo premietnuť posilnenie výskumu a vývoja.

Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že Komisia navrhuje niekoľko opatrení:

• zvýšenie efektívnosti verejnej podpory pre výskum a technologické inovácie,
• kariérny rast výskumných pracovníkov a vedcov,
• zbližovanie verejného a súkromného výskumu,
• vylepšenie rámca a podmienok pre výskum a vytváranie inovácií,
• ochrana duševného vlastníctva,
• správne nastavenie regulácií trhu s výskumnými produktmi a poznatkami,
• zdokonalenie pravidiel konkurencie,
• rozvoj finančných trhov a fiškálneho prostredia.

Ak EÚ vo všeobecnosti zaostáva v investíciách do výskumu a vývoja, pre Slovensko to platí dvojnásobne. Investície do výskumu a vývoja sa pohybujú pod hranicou jedného percenta (pričom mimoriadne nízke sú súkromné investície) a tak je prirodzené, že projekt Minerva, ktorý je akousi „Slovenskou Lisabonskou stratégiou“, si túto oblasť určil za jednu z priorít. Cieľom je dosiahnuť úroveň 2% HDP, pričom polovicu z verejných a druhú polovicu zo súkromných zdrojov.

Otázky

• Stagnujúce investície R&D, priemerná intenzita a hospodárska kríza
  

Európa má už v súčasnosti vedeckú základňu svetovej úrovne. V mnohých prípadoch sa však stáva, že keď európske spoločnosti zvyšujú svoje výdavky na vedu a výskum, robia to mimo hraníc EÚ. Pre ilustráciu, v roku 2005 tak boli priemerné investície EÚ-25 do výskumu a vývoja len 1,84 % HDP, v USA to bolo 2,5 % a v Japonsku 3 %. Úroveň súkromných výdavkov do oblasti R&D zostáva stále veľmi nízka.

Rozdiel medzi investíciami do výskumu v EÚ a USA už prekročil 120 miliárd eur ročne a rýchlo sa rozširuje, čo má svoje negatívne následky pre dlhodobý inovačný i rastový potenciál, i schopnosť vytvárať nové pracovné miesta. Ak by sa teoreticky podarilo dosiahnuť 3-percentnú hranicu, pre EÚ by to malo pozitívne dôsledky na zúženie rozdielu a dlhodobý rast ekonomiky i počtu pracovných miest. Ďalším efektom by bola podpora európskej konkurencieschopnosti a lepšie šance na dosiahnutie environmentálne udržateľnej budúcnosti. Je však potrebné mať na pamäti, že na dosiahnutie 3 % by museli výdavky v absolútnych číslach zvýšiť o viac ako 50 % (z 1,9 na 3 % pri rastúcom HDP).

Európskej únii sa s veľkou pravdepodobnosťou nepodarí splniť cieľ Lisabonskej stratégie, investovať do výskumu a vývoja (R&D) do roku 2010 tri percentá svojho celkového hrubého domáceho produktu. Naviac, veľká časť rozpočtu na vedu sa vynakladá na výskum informačných a komunikačných technológií (IKT), zatiaľ čo skutočnou dlhodobou výzvou môže byť výskum v oblasti služieb s vysokou pridanou hodnotou, tvrdí správa z 9. februára 2009, ktorú zostavil Kristian Uppenberg, ekonóm Európskej investičnej banky (EurActiv 10/02/09).

Napriek viacerým európskym iniciatívam pre zvýšenie investícií do výskumu, podľa údajov z júna 2007 (Kľúčové údaje o vede, technológiách a inováciách 2007) priemerná intenzita investícií do výskumu a vývoja v druhej polovici 90. rokov stagnovala a od 2000 dokonca klesla. Len málo krajín - ako Fínsko a Švédsko - dokázalo dosiahnuť, resp. prekročiť cieľ 3 %.

Financovanie výskumu a vývoja komplikuje aj svetová finančná a hospodárska kríza a z nej prameniaca hospodárka recesia. Hoci Európska komisia poukazuje na dobrú skúsenosť Fínska z 90. rokov a nabáda ako Spoločenstvo, tak i jednotlivé členské krajiny k financovaniu vedy a výskumu, len málo krajín sa rozhodlo vydať sa touto cestou.

"Fínsko sa poučilo z hospodárskej krízy, ktorej čelilo na začiatku 90. rokov. Strategické investovanie do výskumu a vývoja, zvlášť do oblasti informačných a komunikačných technológií, sa ukázalo ako úspešné. Predseda vlády vo Fínsku, ale aj premiéri ostatných severských krajín, Švédska, Nórska, Dánska a Islandu vyhlásili, že i teraz použijú rovnaký „recept“. Je to zreteľne dobrá správa," povedal v tejto súvislosti v apríli 2009 pre EurActiv.sk komisár Janez Potočnik, zodpovedný za vedu a výskum (EurActiv 07/04/09).

Pri súčasnej miere ich rastu (asi 0,1% ročne) sa Barcelonský cieľ 3% HDP na výskum a vývoj dosiahne niekedy v roku 2050.

• Najnovšie údaje o výdavkoch na výskum a vývoj - štatistika Eurostatu
• Údaje o výdavkoch na výskum a vývoj v EÚ-27 podľa zdroja financovania - priemysel, vláda, zahraničné zdroje
• Výdavky na výskum a vývoj podľa typu (základný/aplikovaný) - štatistiky Eurostatu

Štátna pomoc a daňové zvýhodnenia

Investície do vedy a výskumu možno podporovať rôznymi spôsobmi, jedným z nich je štátna pomoc. Európske pravidlá ju zakazujú, môže byť však špecificky povolená Európskou komisiou. V novembri 2006 predstavila Komisia plán na rozšírenie pokrytia štátnej pomoci na oblasť podpory výskumu, vývoja a inovácií. Pomoc bude akceptovaná pre aktivity, ktoré riešia nedostatky a zlyhanie trhu brzdiace inovácie. To môže zahŕňať štúdie realizovateľnosti, mladé inovatívne firmy, požičiavanie vysoko kvalifikovaných odborníkov, alebo rozvoj inovačných klasterov.

Plány obsahujú aj efektívnejšie využívanie daňových zvýhodnení v prospech výskumu a vývoja, ktorými možno znižovať náklady výskumu. Oznámenie objasňuje právne podmienky vyplývajúce z európskej legislatívy a vyzýva členské štáty aby zlepšili koordináciu daňových výhod a ich využitie.

Európska komisia v rámci plánu na podporu európskeho výskumu navrhla vytvorenie schémy tzv. „Európskej výskumnej infraštruktúry“ (IRI). Jej podstatou by okrem iného bola možnosť oslobodenia od DPH pre tie výskumné projekty, na ktorých sa zúčastňuje viac členských krajín EÚ súčasne. Oslobodenie od DPH by sa týkalo spravidla takého výskumu, na ktorom by sa spoločne podieľali aspoň dve krajiny, pričom výskum by mal byť orientovaný nekomerčne. Zámerom je nepriamou formou získať miliardy eur a motivovať členské krajiny k väčšej spolupráci.

Iná podpora

V decembri 2007 prijala Komisia Oznámenie o predkomerčnom obstarávaní pre posilnenie inovácií v udržateľných kvalitných verejných službách. Nová statégia otvorila členským krajinám možnosť investovať verejné prostriedky do vysoko rizikového technologického výskumu verejným obstarávaním nových inovatívnych produktov.

V kontexte investícií do výskumu a vývoja sú mimoriadne dôležité  priame zahraničné investície (PZE).

V januári 2006 zas bola zverejnená expertná správa o filantropnom financovaní európskeho výskumu. Medzi nástroje patria firemné alebo verejné nadácie, endowmenty poskytujúce výskumné granty, či inštitucionálnu podporu, ši univerzitné nadácie a fondy získavajúce prostriedky od darcov.

Podľa správy sa v oblasti vývoja venuje charitatívnym organizáciám, nadáciám a pod. príliš málo pozornosti a preto nie je ich potenciál v Únii naplnený. Jediná krajina s dobre vyvinutým systémom a kultúrou dotácií je Británia. Pomôcť môže prispôsobenie regulačného a fiškálneho prostredia pre nadácie a fondy a vytvorenie podmienok pre intenzívnejšiu cezhraničnú filantropiu.

Komisár Janez Potočnik je presvedčený o potrebe investovania do R&D v čase finančnej a hospodárskej krízy. „Kríza je popravde hrozná vec, ale jej premrhanie by bolo rovnako hrozné,“ vyhlásil na začiatku apríla 2009 v Bratislave. V tomto smere sa 1. apríla 2009 Komisia a európski priemyselníci dohodli na rýchlej implementácii verejno-súkromných partnerstiev s cieľom podporiť tzv. inteligentné investície. Ako povedal Potočnik v rozhovore pre EurActiv.sk, v tomto smere sa uvažuje o nasledovných prioritách:

• 1,2 mld. eur pre R&D „Tovární budúcnosti“,
• 1 mld. eur pre R&D „Energeticky efektívnych budov“,
• Iniciatíva „Zelené automobily“ má hodnotu 5 mld. eur, z ktorých miliarda pôjde na výskum a ďalšie 4 mld. ako investície Európskej investičnej banky.

Komisár Potočnik na tlačovej konferencii v Bratislave 3. apríla vyhlásil, že ako sa EÚ v roku 2000 zaviazala vytvárať vedomostnú spoločnosť, dnes potrebuje spraviť o krok viac - transformovať sa na nízkouhlíkovú ekonomiku. Na týchto cieľoch, a teda aj pokiaľ ide o podporu výskumu a vývoja, sa aj napriek hospodárskej kríze nič nemení, doplnil.

Pozície

"Musíme si byť vedomí toho, že rozhodnutia ovplyvňujúce investície súkromného sektora sú predovšetkým v rukách členských štátov a z ich strany musia byť záväzky silnejšie", povedal komisár pre výskum Janez Potočnik. Dodal, že by bol "najšťastnejším človekom" v EÚ, ak by sa dom roku 2010 dosiahol aspoň 2% podiel výdavkov na vedu a výskum na HDP.

"V Európe existuje mnoho nadácií, no sú slabšie než ich americké proťajšky. Okrem toho, mnoho nadácií je lokálnych, regionálnych alebo národných a nie európskych. Tie, ktoré sú ochotné rozširovať aktivity na európsku úroveň, čelia mnohým prekážkam, ako sú fiškálne, ktoré treba riešiť", tvrdí Yves Mény, predseda expertnej skupiny, ktorá pripravila správu "Dávať viac výskumu v Európe".

UNICE podporuje cieľ 3% a víta hlavne iniciatívy na vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre investovanie do výskumu vývoja v EÚ. Asociácia poukazuje na fakt, že efektívnejší a intenzívnejší výskum a vývoj je nevyhnutným predpokladom inovácií a EÚ i členské krajiny by sa mali zamerať na efektivitu celej tejto reťaze. Jediná kritika bola namierená voči návrhu na blokové výnimky pre štátnu pomoc pre malé a stredné podniky, nakoľko podľa UNICE by sa tieto plány mali aplikovať na celý podnikateľský sektor.

Európsky okrúhly stôl priemyselníkov (European Round Table of Industrialists - ERT) pochybuje, či je cieľ 3%, a hlavne jeho časť týkajúca sa súkromných investícií, realistickým. Hoci firmy plánujú zvýšiť celkovú úroveň investícií do výskumu a vývoja, napriek spomalenia rastu globálnej ekonomiky, tento nárast sa pravdepodobne neobjaví v EÚ. Na zastavenie tohto trendu a klesania podielu investícií do výskumu a vývoja na HDP únie bude musieť EÚ, podľa ERT, radikálne prehodnotiť svoj postoj k výskumu a vývoju a rámcovým podmienkam pre podnikanie. ERT predložil v tejto súvislosti niekoľko odporúčaní v oblasti financovania, ľudských zdrojov, infraštruktúry a regulačného a legislatívneho prostredia.

Európska rada chemického priemyslu (Cefic) si myslí, že Oznámenie Komisie vytvára dobrý základ pre podporu výskumu a vývoja v Európe a dialóg zúčastnených aktérov. Zdôrazňuje predovšetkým dôležitosť silnej a integrovanej vedeckej bázy, predovšetkým z ohľadom na jej súčasný nedostatok v oblasti interdisciplinárneho výskumu a vývoja. Vytvorené tiež musia byť efektívne štruktúry transferu technológií, čo posilní inovačnú schopnosť Európy. Cefic tiež poukazuje na dôležitosť práv duševného vlastníctva a iných právnych aspektov schopných prostredie lákajúce súkromné investície.

Štipendijná asociácia Marie Currie navrhuje, aby bol vytvorený tlak na krajiny radikálne zaostávajúce za priemernými európskymi výdavkami na výskum a vývoj s cieľom prinútiť ich postupne zvyšovať prostriedky. Mali by byť určené národné ciele a detailné plány stanovujúce potrebné kroky. Asociácia odporúča menovite vytvorenie výskumných centier, ktoré by boli spolusponzorované podnikateľskými subjektami, národnými vládami a EÚ, odmeny pre spoločnosti najímajúce profesionálov s dokázateľnými akademickými výsledkami vo výskume, fiškálne režimy podporujúce súkromné investície do výskumu a vývoja a prísne kontroly a rozdelenie zodpovednosti.

Míľniky

• Júl 2005: 'Kľúčové údaje pre vedu, technológie a inovácie 2005' ukázali znepokojujúce trendy v investíciách do výskumu a vývoja.  
• Október 2005: Komisia predstavila akčný plán posilnenia výskumu a inovácií. Zameriava sa na zlepšenie podmienok pre zvýšenie súkromných investícií.  
• Marec 2006: Konferencia - dať viac výskumu v Európe (viď správa z konferencie).
• November 2006: Komisia prijala oznámenie o použití daňových zvýhodnení pre výskum a vývoj a nový rámec spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum a vývoj a inovácie.
• Január 2007: bola vytvorená nezávislá expertná skupina aby analyzovala situáciu získavania prostriedkov z filantropických zdrojov pre univerzity v Európe (závery sú obsiahnuté v správe). 
• 4. december 2007: bolo otvorené Fórum o filantropii a financovaní výskumu
• 14. december 2007: Komisia prijala Oznámenie o predkomerčnom verejnom obstarávaní pre podporu investícií členských krajín do vysoko rizikového technologického výskumu.
• 15. október 2008: Európska komisia vydala hodnotiacu správu o priemyselných investícicách do výskumu a vývoja "2008 Industrial R&D Investment Scoreboard"