Hlavná stránkaVeda a výskumKlinické pracoviská treba prepojiť s laboratóriami

MUDr. Mária Rečková : Klinické pracoviská treba prepojiť s laboratóriami

Mária Rečková

(30.03.2012)

Lekári by mali mať pri svojich pacientoch vytvorený priestor venovať sa výskumu a štúdiu, tvrdí v rozhovore pre EurActiv.sk onkologička MUDr Mária Rečková.

Na akom výskume momentálne pracujete alebo ste pracovali v minulosti?

Po prvykrát som sa s výskumom stretla počas štúdia medicíny v rámci štandardnej výuky. Avšak po prvykrát som vo výskume skutočne pracovala až na Ústave bunkovej biológie a anatómie na Lekárskej Univerzite Južnej Karolíny v americkom Charlestone. Bol to predklinický výskum, kde sme na zvieracích embryonálnych modeloch zisťovali spojitosť medzi hemodynamikou (fyzikálnych vlastností krvi a ciev, pozn. red) a embryonálnym vývojom prevodového systému srdca. Neskôr, počas práce v Národnom onkologickom ústave v Bratislave som mala možnosť pracovať v klinickom výskume.

Pozadie

MUDr. Mária Rečková je onkologička, pracuje v onkologickej ambulancii POKO Poprad, ktorá realizuje klinické štúdie.

Aktuálne pracujem prevažne na klinickom výskume iniciovanom farmaceutickými spoločnosťami a jedná sa o klinické štúdie fázy II a III u solidných malígnych ochorení (zhubné, postihujúce jednotlivé orgány, pozn. red.). Naše pracovisko v Poprade spolupracuje aj s Národným onkologickým ústavom v Bratislave v nimi dizajnovaných štúdiách (v tzv. investigátorom-iniciovaných štúdiách).

Aké nové poznatky by mohli priniesť tieto výskumné aktivity?

Väčšinou sa jedná o skúšania nových liekov, takže pacienti majú možnosť dostať v rámci klinického skúšania novú, potenciálne účinnejšiu liečbu. Samozrejme nie vždy je nový liek aj lepší a niekedy musia byť klinické skúšania ukončené predčasne kvôli vysokému počtu nežiaducich účinkov, alebo nedostatočnej účinnosti. Pacienti sú v rámci klinických skúšaní prísne monitorovaní s hlavným cieľom, aby sa mu nepoškodilo.

Jedna z v súčasnosti prebiehajúcich klinických štúdií je napríklad zameraná na podpornú liečbu hnačiek, ktorou je sprevádzaný určitý špecifický typ chemoterapie. Dôležitou súčasťou výskumu súčasnosti je okrem sledovania účinnosti liečby tiež zber biologického materiálu s cieľom korelácie liečebných výsledkov s určitými markermi zistiteľnými vyšetrením zozbieraných vzoriek. Výskumné aktivity formou klinického skúšania by v konečnom dôsledku mali zlepšiť liečebné výsledky u onkologických ochorení.

Aký je význam výskumu pre pacienta?

Myslím, že hlavne vďaka výskumu sa hranice liečebných možností posúvajú dopredu. Nie každý výskum prinesie benefit pre konkrétneho pacienta, ktorý sa klinického výskumu zúčastňuje. V každom klinickom výskume je však potenciál benefitu, či už v danom okamihu, alebo pre budúcnosť. A aj negatívne výsledky majú význam, pretože posúvajú naše poznanie. Už niekoľko rokov je vo svete všeobecný trend budovania tzv. jednotiek translačného výskumu, kde sa prepája klinická práca spojená s liečbou pacientov s prácou v laboratóriu.

Čo sa v rámci výskumu považuje za úspech?

Z výskumného hľadiska sa za úspech považuje každý kvalitne uskutočnený výskum s relevantnými výsledkami. Z hľadiska konkrétneho pacienta je úspechom samozrejme v prípade akejkoľvek liečby zlepšenie liečebných výsledkov. Klinický výskum sa však netýka len liečby, ktorá vedie k vyliečeniu, ale môže napríklad viesť k zlepšeniu prejavov (symptómov) ochorenia. Pacienti sú do klinických štúdií starostlivo vyberaní, aby v každom konkrétnom prípade bol predpokladaný benefit väčší ako potenciálne možné nežiaduce účinky, s ktorými je väčšina liečebných postupov v onkológii sprevádzaná.

Koordinujete svoj výskum s inými výskumnými pracoviskami v zahraničí?

Keď som pracovala v Národnom onkologickom ústave, tak sme v spolupráci s francúzskym Inštitútom Gustave-Roussy v Paríži iniciovali študijné centrum na Slovensku, ktoré spolu s ďalšími klinickými pracoviskami vo Francúzsku a v Spojených štátoch amerických participuje na klinickom výskume zameranom na liečbu pacientov s nádormi semenníka.

Jednu klinickú štúdiu, ktorú sme taktiež zahájili počas môjho pôsobenia v Národnom onkologickom ústave sme plánovali uskutočniť na nadnárodnej úrovni, bolo však pomerne problematické v tejto investigátorom-iniciovanej štúdii nájsť spolupracujúce centrá, ktoré by boli ochotné zariadiť všetko potrebné pre iniciovanie štúdie aj v ich krajinách. Takže sme klinickú štúdiu nakoniec boli nútení uskutočniť len na Slovensku s predpokladaným problémom, ktorým bol pomalý a nedostatočný nábor pacientov.

Máte pre svoju prácu zodpovedajúce vstupy? 

Keď máte na mysli dáta, tak v súčasnom svete založenom na rýchlom toku informácii zodpovedajúce vstupy pri dôslednom hľadaní je možné nájsť. Publikované dáta však nestačia a určite je nevyhnutné vymieňať si informácie s ľuďmi z iných klinických pracovísk, hlavne z tých zahraničných krajín kde prebieha kvalitný výskum. Preto budovanie a udržiavanie kontaktov v rámci pracovných stretnutí na nadnárodných konferenciách či v rámci pracovných stáží je nesmierne dôležité.

A materiálne? Vybavenie, technika, materiály a pod?

Pre translačný výskum na klinických pracoviskách technické vybavenie prakticky chýba a jediná Jednotka translačného výskum v Národnom onkologickom výskume je len v začiatkoch svojho fungovania, takže má len najnutnejšie technické vybavenie.

Čo vnímate zo svojich skúseností ako najväčší problém pre výskum na Slovensku?

Myslím, že najväčší problém je zaužívaný spôsob fungovania lekára na klinickom pracovisku u nás, ale aj v iných krajinách tzv. východného bloku, ktorý je odlišný od spôsobu fungovania na pracoviskách západných krajín, kde je výskum neoddeliteľnou súčasťou práce na klinikách a lekár okrem svojej práce s pacientmi má vymedzený čas a priestor na vlastný výskum a štúdium. Myslím, že k fungujúcemu vlastnému výskum na Slovensku je potrebné, aby sa výskumu venovali aj samotní lekári v spolupráci s vedcami iných vedných odborov. V Národnom onkologickom ústave minulý rok vznikla Jednotka translačného výskumu, ktorá pod vedením doc. MUDr. Michala Megu, PhD začala napĺňať ciele vlastných výskumných projektov translačného výskumu v Národnom onkologickom ústave. V ideálnom prípade by takéto jednotky mali v súčasnosti byť súčasťou každého väčšieho onkologického klinického pracoviska. Podľa môjho názoru a podľa vzoru zahraničných pracovísk kde výskum funguje však nestačí vybudovať na klinikách nové oddelenia s výskumným zámerom, ale je potrebné zmeniť infraštruktúru fungovania klinických pracovísk.

Samozrejme, takéto zmeny idú „ruka v ruke“ s potrebnými financiami i zmenami v legislatíve.

Môžete to konkretizovať?

Keďže v súčasnosti neexistuje kontinuálne podporovaný medicínsky výskum na Slovensku, tak predpokladám, že by prospelo, keby sa na to myslelo aj v rámci štátneho rozpočtu a v rámci grantov by bol vlastný medicínsky výskum na kompetitívnej báze kontinuálne podporovaný. Možno by časť zisku zdravotných poisťovní, farmaceutických spoločností, alebo výrobcov zdravotníckych zariadení mal byť venovaný, taktiež formou grantov, na investigátormi-iniciovaný výskum.

Je pre mňa pomerne ťažké vyjadrovať sa konkrétne k legislatívnym zmenám, viem len to, že plne funkčný systém tu bohužiaľ v súčasnosti nemáme.

Okrem neprítomnosti kontinuálneho financovania výskumu, nepravidelnosti výziev pre žiadosti o granty, nedostatku grantovych agentúr na Slovensku tiež nedochádza k výchove klinických pracovníkov, ktorí by pracovali v translačnom výskume. Máloktorý klinik má skúsenosti s prácou v laboratóriu, ktorá k translačnému výskumu nutne patrí.

Ďalší problém vidím tiež v prezentácii onkologického výskumu v médiách, kde sú často publikované „bombastické“, avšak nie relevantné nálezy, a zistenia, ktoré majú skutočný význam publikované nie sú.

Môžete uviesť príklad relevantného nálezu, ktorý by si zaslúžil viac pozornosti?

Napríklad to, čo bolo publikované v relevantných medicínskych časopisoch v celom kontexte, aby aj verejnosť bola pravdivo informovaná a edukovaná, teda nemala by byť medializovaná len čiastočná „bombastická“ informácia, ktorá je z celého kontextu vytrhnutá a často nie je z hľadiska širšej platnosti pravdivá, mnohokrát zavádzajúca, čo je v prípade chorého človeka a jeho blízkych podľa môjho názoru neetické.

Aká je úloha farmaceutického priemyslu v onkologickom výskume?

V súčasnosti väčšina klinického výskumu na Slovensku prebieha vďaka farmaceutickým spoločnostiam, ktoré sa podieľajú na financovaní výskumu na Slovensku. Je dôležité aby takýto výskum bol aj naďalej podporovaný, tak ako v zahraničí, pretože práve vďaka veľkým nadnárodným projektom sponzorovaným farmaceutickými spoločnosťami je možné spoločnými silami posúvať hranice liečebných možností onkologických pacientov. Na druhej strane je však pravdou, že takýto výskum nie je originálny z radov odborníkov na Slovensku.

Aká by mala byť úloha štátu?

Úlohou štátu je vybudovať pre ľudí, ktorí v ňom žijú také podmienky pre život a prácu, aby „neutekali“ do iných krajín. S ohľadom na onkologický výskum by pomoc štátu mala byť finančná i legislatívna s cieľom podpory hlavne investigátormi, ale aj farmaceutickými spoločnosťami iniciovaného výskumu.

Slovenská onkológia aj výskum majú celkom dobrú tradíciu, robí sa dosť aby sa udržiavala, resp.  rozvíjala?

Každú dobrú tradíciu je potrebné udržiavať a rozvíjať. Na Slovensku existujú dobre fungujúce výskumné tímy, ktoré spolupracujú so zahraničnými pracoviskami a majú svetové renomé, avšak ako som už spomínala, myslím, že problémom slovenského onkologického výskumu v súčasnosti je nedostatočné prepojenie klinických pracovísk s laboratóriami. Bez translačného výskumu sa v súčasnosti relevantný výskum už prakticky nedá robiť. Práve tu vidím najviac priestoru pre rozvoj, ktorý až na pár výnimiek stagnuje.

Sme malá krajina, a tak by bolo možné aby v rámci rozvoja výskumu v onkológii bolo vybudovaných zopár, na vysokej úrovni fungujúcich kliník prepojených s onkologickým výskumom, kde by sa dal robiť už spomínaný translačný výskum, ale napríklad aj klinické štúdie fázy I.

Máte pocit, že by bolo vhodné zlepšiť aj informovanie verejnosti o výskume, ktorý sa realizuje na Slovensku?

Myslím si, že určite áno. Akýkoľvek výskum by mal byť uskutočňovaný a verím, že je uskutočňovaný s hlavným cieľom prínosu pre pacientov. V súčasnosti ľudia nie sú dostatočne informovaní a stáva sa, že potenciálne prínosnú liečbu kvôli obavám z „akéhosi pokusu“ odmietnu. Iste by pomohla osveta zameraná na vysvetlenie predklinického a klinického výskumu. Zo širšieho hľadiska by pomohlo nielen pacientom, ale aj lekárom, ktorí prichádzajú do styku s onkologickými pacientmi, keby sme mali na Slovensku vybudovanú databázu prebiehajúcich klinických štúdií s údajmi konkrétnych pracovísk a kontaktov klinického skúšania, tak ako je to vo svete bežné. 

Prečo ju dnes nemáme?

To je dobrá otázka. Súvisí to pravdepobodobne čiastočne s tým, že medicínsky výskum na Slovensku nie je koordinovaný. Každý si robí niečo sám a stáva sa, že ani kolegovia na jednom pracovisku, ale na inom oddelení nevedia, aký výskum v ich inštitúcii momentálne prebieha. Ak informovanosť nie je zabezpečená v rámci jednotlivých inštitúcií, tak je ťažké zabezpečiť informovanosť v rámci celého Slovenska. Predpokladám, že najpríslušnejšie miesto na vytvorenie databázy by mohlo byť v rámci Ministerstva zdravotníctva s priebežnou aktualizáciou prebiehajúcich a ukončených štúdií a jednotliví skúšajúci by mali mať za povinnosť štúdiu do databázy zahlásiť. Databáza by tak mohla byť prístupná tak pre profesionálov, ako aj pre laickú verejnosť.

Reklama

Reklama

PARTNERI

Mladí vedci Slovenska SOVVA Centrum excelentnosti pre spoločenské inovácie UK Veda a technika, logo
euraxess logo

Komentár

Štefan Füle (10.10.2014)

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Právny štát, správa hospodárskych záležitostí a reforma verejnej správy sú základné piliere politiky rozširovania EÚ. Píše eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235