Hlavná stránkaVeda a výskumBanky pupočníkovej krvi majú pre výskum obrovský význam

Miroslav Kubeš: Banky pupočníkovej krvi majú pre výskum obrovský význam

Zdroj: M.K.

(07.05.2012)

Vedúci oddelenia vývoja a výskumu zo Slovenského registra placentárnych krvotvorných buniek, Eurocord-Slovakia hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk o chystanej štúdii liečby detskej mozgovej obrny.

Pripravujete štúdiu na liečbu detskej mozgovej obrny pomocou vlastnej pupočníkovej krvi. V akom je to štádiu?

Je to v procese schvaľovania. Etická komisia odporučila vykonanie tejto klinickej štúdie a je potrebné ešte ďalšie schvaľovanie a ďalší administratívny proces, ale počítame s tým, že na jeseň tohto roku by sme mali začať rekrutovať prvých pacientov do tejto klinickej štúdie.

Pozadie

RNDr. Miroslav Kubeš, CSc. je dlhoročný vedecký pracovník, podieľal sa od začiatku na budovaní verejnej banky pupočníkovej krvi Eurocord-Slovakia a dnes je vedúci jej výskumu, v rámci ktorého na Slovensku pripravuje štúdiu na liečbu detskej mozgovej obrny pomocou vlastnej pupočníkovej krvi. Eurocord-Slovakia sa zároveň podieľa na výskume preleukemických klonov, ktorý realizuje SAV.

Rozhovor sa uskutočnil pri príležitosti konferencie Opens external link in new windowBudúcnosť regeneratívnej medicíny: Dospelé kmeňové bunky a kmeňové bunky z pupočníkovej krvi.

Koľko by ich malo byť?

Malo by ich byť niekoľko desiatok. Závisí to od toho, u koľkých našich pacientov sa priebežne ukáže, že majú nejakú formu detskej mozgovej obrny. Teraz to teda nevieme presne povedať, ale počítame, približne 5 až 10, ktorí by mali ročne do tejto klinickej štúdie pribudnúť.

Aká je dnes u nás incidencia detskej mozgovej obrny?

Podľa štatistík zhruba jedno z 600 novorodencov má nejakú formu detskej mozgovej obrny. Klinické štúdie, ktoré zatiaľ bežia v USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »majú veľmi povzbudivé výsledky. Aj keď zatiaľ nie je presne popísaný mechanizmus ako kmeňové bunky z pupočníkovej krvi dokážu odstrániť tento handicap resp. poškodenie, no efekt sa zdá byť dosť zjavný. Pri miernych prejavoch sú dokonca klienti, ktorí sa normálne zaradia do života a nemajú žiaden handicap. Je známy prípad dievčatka, ktoré bolo v štyroch na úrovni dvojročného dieťaťa. Malo viac-menej problém komunikovať, často chodilo po štyroch. Dnes je z neho školopovinné dievča, ktoré po podaní pupočníkovej krvi dohnalo všetky tie handicapy.

Bude sa na tomto výskume podieľať iba Vaše pracovisko alebo sa črtá aj nejaká  medzinárodná spolupráca?

Zatiaľ je to spolupráca s našimi klinickými pracoviskami. Ide o našu štúdiu pre našich, slovenských klientov. Samozrejme, ak kritériá budú pasovať aj do medzinárodných kritérií klinických štúdií, tak sa do nich veľmi radi pridáme. Zatiaľ to nie je financované zo žiadnych grantov, iba z našich vlastných prostriedkov. Preto ak bude možnosť, určite sa veľmi radi zapojíme.

Ako hodnotíte podmienky na Slovensku pre výskum, ktorý realizujete, pre takýto typ iniciatívnej štúdie?

Ťažko hodnotiť podmienky. Na Slovensku sa samozrejme vykonávajú klinické štúdie, nemyslím si, že je to problém. Mnohé firmy ich vykonávajú práve na Slovensku, pretože z nejakého pohľadu je to pre nich výhodnejšie. Ide skôr o to, že sme príliš malá krajina na to, aby sme boli v takejto oblasti lídri a počet klientov, ktorý by na Slovensku vznikol a mohol byť zaradený do takejto klinickej štúdie, je relatívne veľmi malý. Preto by klinická štúdia bez medzinárodného kontextu nemala nejakú veľkú váhu. Problém je totiž nazbierať dostatočný počet pacientov, aby štúdia mohla bežať. Trvalo by to veľmi dlho a nemalo by to správnu výpovednú hodnotu. Iné je to v Spojených štátoch, kde môžu zozbierať z rádovostomiliónovej populácie potrebnú vzorku pacientov a potom vyhodnocovať.

Ako sme na tom v porovnaní s európskym kontextom? Je táto štúdia pionierska?

Ak by sme nemali rodinnú banku a deti by nemali uskladnenú pupočníkovú krv, nebolo by možné zaradiť ich do tejto štúdie. Ide preto o zhodu okolností, vecí, ktoré sa navzájom podmieňujú. Rodinný banking vytvára aj podmienky zgrupovať pacientov s rovnakou diagnózou a potom vykonávať klinické štúdie s využitím kmeňových buniek. Preto si myslím si, že aj z tohto pohľadu má rodinný banking obrovský význam pre vykonávanie klinických štúdii do budúcnosti.

Je to niečo čo je už v Európe zabehnuté?

Áno, v Európe je už niečo cez 40 spoločností, ktoré robia rodinný banking. Názory naň sa rôznia, nie všetky sú optimistické. Po svete ich je takýchto firiem alebo rodinných bánk vyše 130. V Európe majú svoje aktivity aj zámorské spoločnosti. Nie je to nič výnimočné. Držíme krok so svetovým trendom práve v tejto oblasti vďaka našej aktivite.

Sami ste povedali, že sme na tento trend nabehli veľmi rýchlo. Čo tomu pomohlo?

Bola to skôr zhoda okolností. Hlavný zakladateľ Slovenského registra placentárnych krvotvorných buniek doktor Hamid pôsobil v Holandsku, kde bol na stáži, a práve tam zakladali takýto register. Vrátil sa  z touto myšlienkou zo tejto stáže a hľadal spôsoby, ako začať túto činnosť aj na Slovensku. Bolo to teda vďaka kontaktom so svetovým trendom.

Takže je to aj výrazný argument pre podporu mobility odborníkov.

Určite. Bez kontaktu so svetom, alebo aspoň s Európou, sa nemôžeme hýbať vpred.

Ako je to s pokrývaním úkonov, ktoré vykonávate z verejného poistenia?

Z verejného poistenia nie je zatiaľ hradené nič. Je to nová oblasť, kde poisťovne majú problém vyrátať možný príspevok, takže zatiaľ len v niektorých krajinách došlo k tomu, že poisťovne majú alebo budú mať záujem podieľať sa na financovaní takýchto produktov. Je to všetko otázka budúcnosti. Behom niekoľkých rokov sa určite vyjasní viac okolo využitia, či už vlastných kmeňových buniek. Darované sú v rámci možností tej-ktorej krajiny preplácané ako život zachraňujúce výkony. To znamená, že ak treba niekomu ozaj poskytnúť kmeňové bunky pre transplantáciu, tak tam je to samozrejme hradené zo zdravotného poistenia.

Reklama

Reklama

PARTNERI

Mladí vedci Slovenska SOVVA Centrum excelentnosti pre spoločenské inovácie UK Veda a technika, logo
euraxess logo

Komentár

Peter Javorčík (28.04.2014)

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

O chystanom systéme sledovania prípravy legislatívy EÚ v domácich podmienkach píše štátny tajomník MZVaEZ.

Kalendár

26.09.2014 - 26.09.2014 Noc výskumníkov 2014

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235