Eurokomisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire Geoghegan- Quinn prisľúbila, že zjednoduší európske programy financovania a na oplátku za podporu poprosila vedcov, aby sa snažili o dosiahnutie určitých cieľov.

V detailnej analýze, ktorú tento týždeň zverejnila Liga európskych výskumných univerzít (LERU), ale vedci na snahu Komisie vyhraniť ciele nového Rámcového programu pre vedu reagujú so zmiešanými pocitmi.

Poradca Katolíckej univerzity v Leuvene (KUL) Stijn Delauré varoval pred „radikálnym odklonom smerom k financovaniu výskumu v závislosti od výsledkov.“

„Obávame sa, že podstatná administratívna záťaž by sa len premiestnila z inštitúcií priamo na samotných vedcov,“ dodáva.

Geoghegan- Quinn už minulý mesiac v rozhovore pre EurActiv uviedla, že by výskumníci mohli dostať pomerne rozsiahle financie ak sa im podarí dospieť k určitým výsledkom. Poznamenala však tiež, že vedci by mohli dostať financie aj v prípade, že výskum nepokročí, ak nezávislí odborníci ohodnotia ich dovtedajšiu prácu ako výbornú.

Eurokomisárka tiež navrhla častejšie využívanie odmien, keďže podľa nej ide o spôsob ako sa vyhnúť zaťažujúcim podmienkam zúčtovania, ktoré sa spájajú s európskymi grantmi. Návrh sa ale niektorým univerzitám nepáči,  lebo podľa nich nejde o stabilný zdroj príjmov.

Naopak, LERU vyjadrila podporu mnohým ďalším nápadom Komisie, najmä tým, ktoré celý proces financovania zjednodušujú. Spoločne so skupinou elitných univerzít trvajú na zavedení „prístupu založeného na dôvere“, vďaka ktorému by sa zjednodušila povinnosť podávať správy Bruselu.

LERU tiež vyzvala k vyčleneniu ďalších prostriedkov pre Európsku vedeckú radu ERC Cieľom Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum je podpora najlepších vedcov, inžinierov a študentov za účelom rozvoja vedeckého výskumu v EÚ. viac na www.EuropskaUnia.sk ».

Delauré zároveň zákonodarcov vyzval, aby zachovali súčasnú rovnováhu medzi akademickou pôdou a podnikmi, pričom zdôraznil potreby hlbšieho prepojenia univerzít a priemyslu. Vedcom zasa odkázal, že musia byť radikálnejší. „Výskum orientovaný na výsledky má vážne nedostatky závisiace od toho ako sa definuje úspech. Čo ak projekt neuspeje kvôli povahe vedy? Žiaden výsledok môže byť tiež výsledkom. Obávame sa, že tento prístup odradí odvážne výskumy a povedie namiesto toho k nízko rizikovému výskumu, pretože tam bude väčšia nádej na úspech,“ uzatvára Delauré.

Postoje

Koordinátorka Rámcového programu v Európskej komisii Clara de la Torre povedala, že proces formovania budúceho programu FP8 sa už začal. Podľa nej pôjde o rozumný výskum smerom zhora nadol a zdola nahor. Zároveň bude oveľa efektívnejší ako súčasný program FP7.

„Komisia spravila niekoľko dôležitých zmien zameraných na zjednodušenie procedúr. Z dlhodobého hľadiska budeme viac využívať vyššie sumy ako navrhol aj Dvor audítorov,“ povedala de la Torre a poznamenala, že každý sa vyjadruje v prospech tohto kroku.

Prezradila tiež, že Komisia plánuje zaviesť prístup založený na výsledkoch v niektorých pilotných projektoch už na budúci rok, kedy ešte stále platí FP7, aby si overila ako by to fungovalo pri FP8.

Portugalská europoslankyňa Maria da Graça Carvahlo, ktorá pôsobila aj ako ministerka pre vedu a poradkyňa Komisie pre oblasť výskumu povedala, že jej menovanie do výboru Európskeho parlamentu pre finančnú perspektívu naznačuje, že sa bude diskutovať aj o výskume a vývoji.

Podľa nej je nevyhnutné aj zlepšenie úrovne vzdelávania tak, aby mali členské štáty kapacitu na absorbovanie investícií do vedy. Zároveň sa obáva prepojenia financovania s vedou: „Som veľmi znepokojená. Súčasní predstavitelia majú dobré úmysly, ale nikdy neviete kto ich nahradí. Z pohľadu vedca existuje obava, že ak sa váš výsledok nebude zhodovať s cieľom, ktorí stanovili zákonodarcovia, dostanete sa do nekonečných diskusií, aby vám bolo za vašu prácu zaplatené. Potrebujeme viac veriť výskumníkom,“ dodala.

Michael Wilson z University College London povedal, že je veľkým podporovateľom rámcových programov a privítal možnosť pracovať s ostatnými vedcami v Európe. Dodal však, že vedci sú „radikálni voľnomyšlienkári“, ktorí majú prirodzenú antipatiu voči byrokracii.

„Ako výskumníci chceme prostriedky na výskum. Chcem dôveru a flexibilitu meniť veci ako potrebujem bez toho, že budem musieť napísať manažérom správu. Veda nie je statická, nie je lineárna,“ uvádza Wilson a dodáva, že účtovné procedúry EÚ sú „úplnou nočnou morou“.

„Rád by som videl väčšiu transparentnosť v tom ako sa vyberajú veľké výzvy a projekty. Nie som veľmi presvedčený o správnosti financovania orientovaného na stanovené ciele. Mohlo by to viesť k opatrnému prístupu a k tomu, že vedci sa priklonia ku konzervatívnym, uskutočniteľným cieľom než by mali uskutočniť dobrodružnú prevratnú prácu,“ uviedol Michael Wilson.

Vyzdvihol však, že európski vedci sú motivovaní k tomu, aby spolupracovali aj za hranicami- to je niečo, čo bolo pred 30- timi rokmi keď začínal svoju kariéru nepredstaviteľné.