Ribozóm vytvára proteíny, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť všetkých foriem života. RNA nesie genetické inštrukcie zakódované v DNA v jadre do cytoplazmy pre ribozómy, ktoré na jej základe tvoria želaný proteín. Každý žijúci organizmus, od baktérie po človeka, používa ribozómy, ktoré sú prekvapivo podobné.

Umelé vytvorenie ribozómu nie je priamo vytvorením umelého života, ale dôležitým krokom týmto smerom, hovorí George Church, profesor genetiky na Harvardskej lekárskej fakulte, ktorý riadi výskum spoločne so svojím študentom.

„Ak idete vytvárať syntetický život, ktorý je podobný súčasnému životu [..] musíte mať toto [..] biologické zariadenie,“ povedal Church novinárom v telefonickom rozhovore. Doplnil, že schopnosť vytvoriť ribozóm môže mať dôležité priemyselné využitie najmä v oblasti výroby liekov a proteínov, ktoré nemožno nájsť v prírode.

Church zdôraznil, že jeho výskum nebol publikovaný vo vedeckých časopisoch, ktoré sú tradičným kanálom pre oznamovanie výsledkov takejto práce. Predstavil ho počas víkendu na seminári pre Harvardských absolventov.

Church a jeho tím nezamýšľajú vytvoriť syntetický život v skúmavke, ale chcú vytvoriť želané proteíny v laboratórnych podmienkach. Hovorí: „Môžeme [..] pristúpiť priamo k syntéze proteínov.“ Church a jeho post-doktorandský kolega Mike Jewett už dokázali syntetizovať luciferázu svätojánskej mušky.

„Radi by sme pomocou zrkadlového obrazu replikácie vytvorili nový druh bunky.“ Väčšina foriem života je „pravá“ alebo „ľavá“, táto vlastnosť sa volá chiralita (asymetrickosť). O zmene chirality je známe, že dokáže zmeniť účinky liekov na telo. Napríklad talidomid, ktorý sa môže používať na predchádzanie rôznych ochorení v skorých štádiách, spôsobuje niektoré vrodené vady. Má svoju „pravú“ a „ľavú“ verziu, pričom len „ľavá“ spôsobuje defekty – ale predávané lieky obsahujú obe jeho verzie.

Objav umožní syntetizovanie rôznych proteínov v laboratórnych podmienkach bez použitia živých buniek, hovorí Church. Môže to zahŕňať lieky, ktoré sa dnes vyrábajú veľmi komplikovane, využitím procesu „rational drug design“, kedy sa lieky tvoria molekula po molekule s cieľom dosiahnuť špecifický účinok.

Podľa väčšiny definícií sa vírusy nepovažujú za žijúce organizmy, hovorí Church. On a ďalší experti predpokladajú, že na vytvorenie najjednoduchšej formy umelého, ale skutočného života by bolo potrebných 151 génov: „Stopäťdesiatjeden génov by obsahovalo dostatok génov pre replikovanie DNA, produkciu RNA, vytvorenie ribozómov a primitívnej membrány.“

O vytvorenie umelého života sa pokúša aj genómový guru Craig Venter zo spoločnosti Synthetic Genomics Inc. Podarilo sa mu už vytvoriť syntetickú baktériu. Pracuje na projektoch, medzi ktoré sa zaraďuje okrem iného aj zámer syntetizovať rastlinný olej, ktorý by sa mohol využiť ako čisto spaľujúce sa biopalivo.

(Reuters)