Práve príčinám a možným riešeniam problémov slovenskej vedy a výskumu bola venovaná minulotýždňová konferencia o inovačnej politike a transfere technológií, ktorú 13. apríla usporiadala Americká obchodná komora na Slovensku (AmCham SR) v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a Úradom vlády. EurActiv bol mediálnym partnerom konferencie.

Zaostávame

„Výdavky Slovenska na výskum a vývoj patria medzi najnižšie v krajinách Európskej únie a OECD, a počet slovenských výskumníkov je pod priemerom EÚ. Zaostávame aj v kľúčových indikátoroch výstupu ako sú patenty, publikácie a citácie. Napriek tomu, že výdavky v absolútnych číslach postupne rastú, vo vzťahu k HDP stagnujú,“ zneli úvodné slová Čaploviča.

Predseda HLG ManauFuture SK Milan Gregor dopĺňa: „Do výskumu a vývoja dávame ročne jednu miliardu eur, ale náš potenciál klesá."

Podľa Čaploviča za to čiastočne môže nedostatočná spolupráca a koordinácia medzi subjektmi v troch oblastiach: vzdelávanie, výskum a vývoj a inovácie.

Eurofondy zatiaľ pomáhajú

Kľúčovým problémom slovenskej vedy ale ostáva najmä slabá infraštruktúra - od vo veľkej miere chýbajúceho prístrojového vybavenia, ktoré sa teraz vďaka EÚ fondom začína postupne meniť, vysokého veku a zastaranosti prístrojov až po nedostatočné vybavenie našich vedeckých inštitúcií ľudskými zdrojmi vo vhodnej vekovej štruktúre.

Vytvorenie priaznivých technických, platových a kapacitných podmienok je pritom jedným z kľúčových predpokladov na to, aby boli slovenskí vedci v zahraničí motivovaní sa vrátiť späť na Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »a zároveň sa skvalitňovala domáca vedecká základňa.

Cieľ by sa podľa mnohých mohlo podariť dosiahnuť aj pomocou využitia štrukturálnych fondov. Na operačné programy Výskum a vývoj, Vzdelávanie a Informatizácia spoločnosti sa len z fondov EÚ v programovom období 2007 až 2013 vyčlenilo spolu viac ako 2,8 miliardy eur. Tieto programy však doposiaľ patria v oblasti čerpania najslabšie, pričom práve informatizácia spoločnosti je s doterajším čerpaním vo výške 0,7 percenta na suverénne poslednom mieste.  

Aj napriek nedostatočnej rýchlosti čerpania predstavujú ale eurofondy stále veľmi významnú injekciu do oblasti vedy a výskumu. Možnosť ich využívania sa však o pár rokov skončí. „Len pre oblasť výskumu a vývoja to bude predstavovať výpadok vo výške 200 miliónov eur ročne,“ upozorňuje Čaplovič.

„Ak nedokážeme pripraviť túto spoločnosť po roku 2013, 2015 na nové výzvy a nezabezpečíme financovanie z našich verejných zdrojov spolu s privátnym sektorom, tak tento systém môže skolabovať.“

V súčasnosti sa totiž na Slovensku na financovaní vedy a výskumu podieľajú verejné zdroje až 52 percentami a súkromné zdroje predstavujú len 34 percent, pričom zvyšný podiel tvoria neziskové zahraničné zdroje. Vo vyspelých krajinách je však situácia opačná a hlavný zdroj financovania inovácií tvoria podnikatelia, ktorí sú zároveň sú primárnym zdrojom pri financovaní samotného výskumu.

Väčšina prednášajúcich vidí hlavnú vinu v už spomínaných nedostatočne vytvorených podmienkach pre výskum a slabej atraktívnosti vedy pre podnikateľský sektor.

Čaplovič chce situáciu riešiť aj zvyšovaním motivácie subjektov pomocou daňových úľav. „Musíme sa vážne začať zaoberať ako nastaviť daňový systém do budúcnosti... a akým spôsobom vytvoríme podmienky aj preto, aby súkromný sektor mohol koncoročne vždy odpisovať z daňového základu investície, ktoré idú do vedy, výskumu, vzdelávania a inovácií,“ objasňuje.

Podľa Gregora je však kľúčové najmä prepojenie výsledkov výskumu s priemyslom. „Naše priority vo vede a výskumu neodrážajú realitu. Osemdesiat percent slovenského exportu tvorí päť odvetví. Tie ale nie sú veľmi programovo podporované,“ hodnotí kriticky.

Navyše, domáci priemysel „nemá veľmi záujem o výsledky výskumu a vývoja na Slovensku,“ uvádza Gregor. Dôvodom je často nedôvera a slabá povesť domáceho výskumu. Slovenský priemysel tvoria vo veľkej miere zahraničné spoločnosti, ktoré majú výskumné a vývojové centrá vo svojej krajine. Stalo sa napríklad, že keď prišli slovenskí výskumníci za spoločnosťou Volkswagen Slovensko s novým vynálezom, ten im odkázal: „Ako chcete robiť výskum? Vy ste Slováci. My robíme výskum v Nemecku,“ spomína Gregor. Dodáva ale, že časom sa podarilo túto nedôveru prelomiť, hoci stále ostáva prekážkou.

Okrem nedôvery komplikuje situáciu výskumníkov a malých a stredných podnikov aj „obrovská fragmentácia programov“ pri uchádzaní sa o prostriedky z eurofondov. „Ak sa v tom má zorientovať malý podnikateľ je to problém, ani skúsení sa často nevyznajú“, dodáva Gregor.

Vláda navrhuje preto do budúcnosti ako zdroj financovania napríklad „prijať pravidlá oslobodzujúce mikropodniky s čistým obratom do jedného milióna eur a počtom zamestnancov do 15 od povinnosti zostavovať ročné účtové uzávierky“, či zlepšiť ich prístup k pôžičkám.

Podpora nových nápadov

Podľa zahraničných prednášateľov však Slovensko viac ako pôžičky a eurofondy potrebuje prilákať rizikový kapitál.

Slovensku sa ale doposiaľ nepodarilo vytvoriť takú domácu „kultúru podnikania“, ktorá by podporovala vznik malých podnikov a inovácií, či prepájala univerzity s priemyslom, a tým prilákala investorov.  Krajina by sa preto mala sústrediť práve na zlepšenie situácie v tomto ohľade.

V zahraničí sú často zdrojom nových poznatkov univerzity, ktoré s priemyslom úzko spolupracujú, čím dochádza k technologickému transferu. Technologický investor a zakladateľ spoločnosti Plug and Play Saeed Amidi na konferencii uviedol ako príklad spoločnosť Google, ktorý vytvorili univerzitní študenti zo Stanfordu ako svoj výskumný projekt; Facebook, založený Markom Zuckerbergom počas jeho štúdia, či najnovšie Zoosk- v súčasnosti najväčší zoznamovací portál v Spojených štátoch.  

Podľa Amidiho je zároveň potrebné sa nebáť a pretavovať svoje nápady do praxe. „V Spojených štátoch veľmi bežné, že jeden človek si založí aj päť spoločností. Nie všetky pritom musia byť úspešné,“ hovorí.

Práve v tomto prípade je však potrebná finančná podpora potenciálne úspešných nápadov pomocou rizikového kapitálu, ktorá na Slovensku chýba. „Ja som nikdy nezakladal spoločnosť s vlastnými finančnými prostriedkami, vždy som si požičal,“ dodáva Amidi a opäť pripomína, že práve toto na Slovensku ešte nie je dostatočne vyvinuté.

Únia nevie preniesť teóriu do praxe

Európska únia, vrátane Slovenska, má dlhodobo ťažkosti pretaviť výsledky výskumu do praxe. Bez toho je však ich prínos nulový. „Výsledky sa musia transferovať do podnikania, ktoré ich potom dokáže priniesť na trh,“ uvádza zástupkyňa generálneho tajomníka DG Research Anneli Pauli a dodáva, že až ich komercializáciou vznikajú inovácie.“

Napomôcť tomu má aj Lisabonská zmluva, ktorá z vedy robí podobne ako Stratégia EÚ 2020 centrálny bod európskych politík.  

Pauli, ktorá je pôvodom z Fínska, Slovensku zároveň odkazuje, že aj napriek spodným priečkam v štatistikách je možné dosiahnuť zmenu. Na to je však potrebná politická vôľa a štrukturálne zmeny.