Iba jedna z desiatich žiadostí o finančný príspevok na výskumné a vývojové aktivity v rámci 7. rámcového programu (FP7) pochádza z niektorej z 12 krajín EÚ, ktoré sa stali jej členmi v roku 2004 a neskôr. FP7 vyčleňuje na obdobie 2007-2013 spolu 50 mld. eur na podporu aktivít v oblasti R&D.

Komisár Janez Potočnik Komisár pre vedu a výskum (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » zodpovedný za vedu a výskum, 7. mája na pražskej konferencii „Research Connection“ konštatoval, že vedecká aktivita v nových členských krajinách sa po ich vstupe do Spoločenstva zvýšila, ale i tak „EÚ-12 plne nevyužíva svoj potenciál“. Komisár tak zovšeobecnil to, čo na začiatku apríla vyhlásil v Bratislave o Slovensku, ktoré podľa neho rovnako zatiaľ nevyužilo svoj potenciál:

.

.

Pokiaľ ide o aktuálny obraz doterajších výsledkov FP7, podľa komisára je rôznofarebný. Nachádza sa na ňom viacero rôznych výskumných projektov z celej Európy, pričom nové členské krajiny sú menej úspešné v ich obhájení a následnom získavaní prostriedkov z fondov EÚ. Pre ilustráciu, úspešnosť projektov zo „starých“ členských krajín je na úrovni 21,8 percenta, zatiaľ čo úspešnosť „nových“ krajín 17,9 percenta.

Janez Potočnik však upozorňuje, že medzi EÚ-15 a EÚ-12 nemožno nakresliť jasnú výskumnú hranicu, pretože niektoré z krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, prevýšili počtom úspešných projektov niektoré západoeurópske členské štáty.

„Celková miera úspešnosti Českej republiky sa v prvých dvoch rokoch FP7 približuje k priemeru EÚ-27 a je vyššia než v Rakúsku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku a Grécku,“ uviedol Potočnik ako príklad.

Aj napriek nižšej miere úspešnosti projektov čerpá skupina nových členských krajín EÚ-12 v pomernom vyjadrení viac európskych peňazí, než koľko investujú samotné krajiny z domácich prostriedkov.

Komisár Potočnik uistil, že Komisia bude i naďalej pomáhať najmä tým krajinám, ktoré dosahujú najhoršie výsledky, aby sa lepšie integrovali do rámca komunitárnych programov.