Diskusia sa uskutočnila dnes (24. septembra) pri príležitosti podujatia Noc výskumníkov. To pomocou rôznych akcií a výstav v Bratislave, Tatranskej Lomnici a v Košiciach verejnosti priblíži výsledky vedy nielen na Slovensku.

Veda je totiž jedným z hlavných nástrojov ako zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska.  Väčšie investície do tejto oblasti sú aj súčasťou stratégie Európa 2020.  Celoeurópskym problémom však ostáva skepsa voči výskumu v EÚ, ktorý verejnosť považuje často za príliš byrokratický a prinášajúci len málo výsledkov.

Jedným z nástrojov, ako chce Komisia tento obraz o vede zlepšiť je aj spomínané podujatie, ktoré sa tento rok koná v 31 európskych krajinách.

Na Slovensku tak bude mať verejnosť dnes (24. septembra) možnosť získať prívesok so svojou DNA, vidieť na vlastné oči levitujúce predmety a skutočný kus meteoritu, či povzbudiť družstvá vo futbalovom zápase robotov. Podujatie potrvá do polnoci.

Treba zlepšiť povedomie o vede

Viacerí prítomní panelisti sa na dnešnej diskusii o stave vedy na Slovensku zhodli, že práve jej nedostatočná propagácia a prezentovanie výsledkov je jedným z kľúčových faktorov, ktoré stoja za prevažne skeptickým názorom verejnosti na túto oblasť.

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo dodal: „Som presvedčený, že pokiaľ máme hovoriť o rozvoji vedy tak ľudia tomu musia rozumieť a dôverovať.“ Tento faktor označil za kľúčový pre slovenský výskum.

Predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Jaromír Pastorek už prednedávnom v rozhovore pre EurActiv priznal, že vedci sa nevedia „dobre predať“, ale zároveň zdôraznil, že vedecké objavy sú výsledkom dlhoročnej práce a ide preto o beh na dlhé trate.

Problém s financiami

Diskusia sa konala v čase, kedy sa na verejnosti objavili správy, že ministerstvo financií plánuje krátenie rozpočtu Slovenskej akadémie vied o viac ako desať percent. Tento krok mnohí jeho pracovníci považujú za ohrozenie fungovania samotnej inštitúcie. Navyše, ako uvádza Učená spoločnosť SAV vo svojom stanovisku, „paušálna redukcia príspevku pre Slovenskú akadémiu vied existenčne ohrozí práve tie výskumné skupiny, ktoré dosahujú špičkové výsledky. Ich konkurencieschopnosť v európskom výskumnom prostredí bude ohrozená, pokiaľ sa na domácej pôde nezefektívnia mechanizmy podpory vedy formou otvorenej súťaže prostredníctvom grantových agentúr (predovšetkým Agentúry pre podporu výskumu a vývoja- APVV).“

Zároveň dodávajú, že hoci plánované zníženie príspevku by mohli mnohí vnímať ako výzvu na efektívnejšie využitie finančných prostriedkov s cieľom skvalitniť úroveň vedeckého výskumu, to by bola pravda len v prípade ak by krátenie sprevádzalo navýšenie prostriedkov na vedu a výskum získavaných súťažným, teda grantovým spôsobom.

Minister financií Ivan Mikloš na diskusii síce uviedol:  „Chceme vedu, výskum a vývoj posilňovať aj v zmysle vyčleňovania viacej peňazí,“ ale zároveň dodal, že „v budúcom roku je treba ozdraviť a konsolidovať verejné financie“. Postupne však plánuje upraviť pravidlá tak, aby keď bude viac financií, tie boli využité efektívne a priniesli reálny výsledok.

Pastorek na to dodáva: „Nepohneme sa dopredu bez toho, aby sme mali dobré a stabilné financovanie vedy a výskumu z našich zdrojov, zo štátneho rozpočtu. Je nutné, aby sa účelnejšie a menej byrokraticky čerpali štrukturálne fondy, pretože táto príležitosť sa tak ľahko neopakuje.“

Treba súťažiť

„Kľúčom k efektívnemu využívaniu zdrojov je súťaž a podstatne väčší diel prostriedkov, ktoré k dispozícii sú a budú je preto potrebné postaviť na báze súťaže, povedala poslankyňa a predsedníčka Výboru pre vzdelanie, Mládež Európska únia nemá, okrem študijných programov, žiadnú spoločnú politiku pre mládež. Európske inštitúcie začali stimulovať premýšľanie o spoločnej politike mládeže len na prelome tisícročí. viac na www.EuropskaUnia.sk » vedu a šport Tatiana Rosová.

Pastorek v tom problém nevidí. „Ja si myslím, že špičkový vedec sa nikdy nebude báť súťaže a aby tieto peniaze dostal súťažným spôsobom. To je základ celého systému a treba ho preto tak nastaviť,“ uviedol. Problémom však ostáva aj už spomínaná Agentúra pre podporu výskumu a vývoja, ktorá je základným nástrojom štátu na podporu projektov. Ako dodal prorektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer, posledné roky ale agentúra nezverejnila žiadnu všeobecnú výzvu a v prípade zachovania súčasného stavu, či obmedzenia finančných prostriedkov tejto agentúry hrozí kolaps.

Zadefinovanie priorít

Ďalším problémom slovenskej vedy ostávajú nejasné stanovené priority v tejto oblasti. Pastorek pre EurActiv priznal, že ani vedecká komunita nie je jednotná a chýbajú celospoločenské dohody a priority. „EÚ koordinuje svoj výskum pomocou vypisovania špecifických tém. Ale my tu nemáme nič. Momentálne nemáme žiadny systém na vypísanie tém, ktoré by mali odrážať aj záujem štátu. Vyzerá to tak, že štát nemá záujem o výskum.“

Jeho predchodca, bývalý predseda SAV Štefan Luby dodáva: „My máme toľko veľa priorít, že to je ako keby sme nemali žiadne.“

Podľa predstaviteľov inštitútu má Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »silné stránky najmä v oblastiach ako je materiálový výskum, experimentálna a teoretická fyzika, biomedicínsky výskum, ekológia, informatika, či chémia. Prekážkou však ostáva nedostatočná aplikácia poznatkov a spolupráca s malými a strednými podnikmi.

Zároveň na Slovensku nie je dostatočne rozvinuté prostredie na vytváranie inovácií. Hoci tak krajina získala označenie "Stredoeurópsky tiger", podľa Lubyho je to aj z dôvodu neefektívnej podpory vedy, že je to „taký tiger, ktorý ani nežije vo voľnej prírode, ale skôr je v zoologickej záhrade prikrmovaný. A keď ten zdroj potravy padne, ako je to napríklad v čase krízy, tak tiger ťahá za kratší koniec.“

EurActiv je spoluorganizátorom Noci výskumníkov 2010.