Číslo tri percentá HDP je jedným z piatich hlavných cieľov novej stratégie EÚ2020 pre rast a zamestnanosť a získalo si silnú podporu novej eurokomisárky pre inovácie Máire Geoghegan-Quinn.

Na včerajšom stretnutí v Bruseli (16. marca) však ministri financií vyzvali na „naliehavé prehodnotenie“ širšieho spektra ukazovateľov, akým je možné merať pokrok vo výskume, vývoji a inováciách. Rada EÚ sa tým dostala do priamej kolízie s Európskou komisiou, ktorá tento cieľ považuje za jeden z predmetov svojej politickej agendy.

Zahrnutie výdavkov na výskum  a vývoj ako indikátora pokroku v tomto smere tak sa ukázalo byť kontroverzným krokom, ktorý odhalil rozdiely v názoroch medzi ministrami financií a ministrami pre vedu a výskum v EÚ. Dôvodom nevôle plniť tento cieľ je to, že by si vyžadoval ďalšie prostriedky zo štátneho rozpočtu v čase, kedy sú rozpočty jednotlivých štátov už i tak pomerne pod veľkým tlakom.

Máire Geoghegan-Quinn však tento cieľ obhajuje. „Viem, že je to kontroverzné. No myslím si, že by mal [tento cieľ] ostať. Ministri pre vedu a výskum mi jasne povedali, že jeho existencia posilnila ich pozíciu pri vyjednávaniach s ministrami financií. Teraz je práve preto nesprávny čas na stiahnutie tohto cieľa,“ povedala. Dodala však tiež, že ustanoví panel odborníkov, ktorých úlohou bude preskúmať nové ukazovatele merania výsledkov v oblasti výskumu a vývoja.

Predstaviteľ Komisie pracujúci na implementácii stratégie EÚ2020 Gerard de Graaf sa minulý týždeň tiež vyjadril, že tieto „vstupné indikátory“ ako napríklad výdavky, nie sú vôbec ideálne, no sú najlepšou dostupnou možnosťou. „Sme rozhodnutí prísť s lepším meraním výsledkov,“ povedal a dodal, že je potrebné vytvoriť taký súbor ukazovateľov, ktorý umožní medzinárodné porovnanie.

Začiatok konca krízových opatrení

Ministri financií zároveň súhlasili so stiahnutím politík uvedených počas obdobia, kedy bola hospodárska kríza na vrchole. Týka sa to opatrení ako garancia bánk či podpora dotácií pre pracovníkov na polovičný úväzok. Ministri tiež uviedli, že niektoré členské štáty svoje „dočasné opatrenia“ rozšírili až na obdobie po roku 2010 a naliehali na tieto štáty, aby ich stiahli čo najskôr.

Súhlasili zároveň s tým, že začnú robiť reformy, ktoré zabezpečia udržateľnosť verejných financií. Európsku komisiu pri tejto príležitosti požiadali, aby do mája vytvorila správu o možných štrukturálnych reformách.