Európskej únii sa s veľkou pravdepodobnosťou nepodarí splniť cieľ Lisabonskej stratégie, investovať do výskumu a vývoja (R&D) do roku 2010 tri percentá svojho celkového hrubého domáceho produktu. Naviac, veľká časť rozpočtu na vedu sa vynakladá na výskum informačných a komunikačných technológií (IKT), zatiaľ čo skutočnou dlhodobou výzvou môže byť výskum v oblasti služieb s vysokou pridanou hodnotou, tvrdí včera (9.2.) publikovaná správa Kristiana Uppenberga, ekonóma Európskej investičnej banky.

„Informácie o sektore služieb zatiaľ nie sú ani zďaleka úplné. Ale i tak sa zdá, že Európa nedokáže prekonať priepasť medzi USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »v oblasti výskumu a vývoja služieb, celková priepasť R&D sa skôr rozšíri, než zúži, nakoľko podiel počtu služieb s pridanou hodnotou narastá,“ hovorí Uppenberg. Dopĺňa, že ak chce EÚ po vedeckej stránke dobehnúť USA, nesmie opomínať rolu veľkých firiem a inovatívnych klastrov. Odpoveďou na malú mieru financovania výskumu a vývoja v EÚ by mala byť práve väčšia angažovanosť veľkých firiem.

Najmä pre „efekt prelievania“, súkromné firmy dokážu lepšie zhodnotiť svoje investície, ak ich umiestnia do blízkosti iných firiem, ktoré sa vyznačujú vysokou úrovňou intenzity R&D, tvrdí Uppenberg. Znamená to, že ak sa EÚ snaží prostriedky na výskum a vývoj rovnomerne rozložiť medzi všetky európske regióny, z hľadiska optimálneho návratu investícií môže ísť o plytvanie prostriedkami. Rovnako je preto plytvaním prostriedkov aj podpora programov na vytváranie povedomia o vede v rámci Európy a zakladanie vedeckých centrier tam, kde doteraz neexistovali, resp. kde nemá ich fungovanie tradíciu.

Malé a stredné firmy sa na celkovom balíku prostriedkov pre R&D podieľajú iba malou časťou, tvrdí autor na základe štatistík OECD OECD je skratka pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. viac na www.EuropskaUnia.sk » V krajinách, kde je intenzita výskumu vyššia, vynakladajú malé a stredné firmy na vedu len menej ako pätinu z celkových prostriedkov. Do tejto skupiny sa zaraďujú krajiny ako USA, Japonsko Japonsko je ostrovná krajina, ležiaca východne od pobrežia Ázie. S Európskou Úniou udržiava obchodné a politické vzťahy, ktoré sú formulované na základe akčného plánu z roku 2001.viac na www.EuropskaUnia.sk » Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk » Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk » Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk »

Tvorba verejných politík EÚ by mala zohľadňovať skutočnosť, že trh má potenciál a vytvára požiadavku na konkrétne inovácie. Súčasne je potrebné dovoliť veľkým firmám a inovatívnym klastrom, aby hrali na poli vedy dominantnú rolu, dopĺňa Uppenberg s tým, že ak sa tak nestane, v Európe bude aj naďalej pokračovať rozklad finančných prostriedkov, ktoré sa vynaložili na vedu.

Pozície

Jean-David Malo, predstaviteľ Generálneho riaditeľstva EK pre výskum, ktorý je zodpovedný za výskumný a poznatkový potenciál regiónov, hovorí že Európu obmedzuje najmä nízka miera investícií do vedy a výskumu zo súkromných zdrojov. Súčasne, aby dokázala európska veda efektívne čerpať prostriedky vo väčšej miere, v súkromnom sektore by muselo pôsobiť viac inžinierov a výskumníkov.

Malo oznámil, že Komisia v priebehu nasledujúceho mesiaca odštartuje tri nové verejno-súkromné partnerstvá. Tematicky sa budú týkať energetickej efektívnosti budov, iniciatívy za zelené vozidlá a tovární budúcnosti. Doplnil: „V rámci Iniciatívy za zelené vozidlá úzko spolupracujeme s Európskou investičnou bankou. Z celkového balíka 5 mld. eur poskytne banka vo forme pôžičiek 4 mld. eur.“

Philippe Maystadt

• Ako vnímate postavenie vedy a výskumu v spoločnosti?
• Ako posilniť financovanie vedy a výskumu na Slovensku?