Je možné, že nová česká vláda, ktorá vzíde z nedávnych volieb v krajine, bude mať mierne odlišný názor, ale k jej sformovaniu pravdepodobne nedôjde pred stretnutím Európskej rady v dňoch 17. až 18. júna, takže konečné slovo bude mať i tak dočasný kabinet.

Českí predstavitelia si stanovili ako národný cieľ investovať 2,7 percenta HDP do výskumu a vývoja do roku 2020. „Návrh dokumentu, ktorý vláda pripravila ako podklad na diskusiu by neakceptoval takýto cieľ, keby neveril, že je možné ho do roku 2020 dosiahnuť,“ povedal hovorca českého ministerstva školstva a športu Tomáš Bouška.

Praha je ambicióznejšia ako Brusel

Očakáva sa, že Komisia rozdelí cieľ tri percentá HDP na individuálne národné ciele, ktoré budú odrážať ich rozdielne štartovacie pozície, pričom pre Českú republiku Komisia plánovala cieľ 2,3 percentá. Minulý rok pritom podľa OECD OECD je skratka pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. viac na www.EuropskaUnia.sk »na výskum a vývoj vyčlenila 1,54 percent HDP. Tamojšia vláda však verí, že dokáže dosiahnuť aj lepší výsledok a rozhodla sa preto pre ambiciózny cieľ 2,7 percenta.

Vláda v súčasnosti ale prejednáva ako rozdelí národný cieľ medzi rozličné sektory- verejný, súkromný- a štrukturálne fondy EÚ. Hovorca ministerstva Bouška odmietol zverejniť akékoľvek údaje, argumentujúc tým, že dokumenty sú tajné. Dodal však, že systematický a rastúci trend investícií do výskumu a vývoja zo strany štátu nie je nerealistický a že pomoc prisľúbili aj súkromné spoločnosti. „Pre ne je to vec prestíže,“ povedal Bouška.

Príliš ružové okuliare?

Hoci si predstavitelia naplánovali smelé ciele a vláda minulý rok uviedla investície do výskumu a vývoja ako jednu zo svojich priorít, zoškrtané rozpočty a hospodárska kríza im zabránila tieto investície zvýšiť. Navyše, aj obraz zvyšovania výdavkov v tejto oblasti v budúcnosti je pomerne pochmúrny a veľa bude závisieť aj od novej vlády.

Zatiaľ to vyzerá, že tú sformujú pravicovo ladené strany ODS, TOP 09 a Věci veřejné, ktoré aj menovali rozsiahlejšie investície do výskumu a vývoja ako jednu zo svojich priorít. Ešte sa však uvidí, koľko z toho bola predvolebná rétorika a ktoré opatrenia bude možné naozaj spraviť vzhľadom na to, že hlavným cieľom novej vlády bude skrotiť rastúci deficit verejných financií.

Podniky očakávajú motiváciu

Prieskumy medzi českými podnikateľmi ukazujú, že podniky vnímajú poznatkovú ekonómiu založenú na silných investíciách do výskumu a vývoja ako nevyhnutné. „Pre České priemyslové združenie je to dlhodobá priorita,“ povedal hovorca organizácie Milan Mostýn. Uviedol však, že rast investícií do výskumu a vývoja sa v najbližšej dobe neočakáva. Prieskum, ktorý uskutočnilo České priemyslové združenie medzi svojimi členmi ukázal, že približne 60 percent z 1600 podnikov zmenšilo kvôli kríze svoje rozpočty na výskum a vývoj a len štvrtina z nich sa naopak rozhodla investovať viac.

Združenie vládu zároveň vyzvalo, aby pripravila spolu s podnikateľskými zoskupeniami novú národnú stratégiu pre výskum a vývoj, ktorá zadefinuje výskumné oblasti, ktoré sa dostanú do centra pozornosti. „Jednou z možností (ako zvýšiť súkromné investície) by bolo zavedenie daňových prázdnin pre spoločnosti, ktoré sa rozhodnú investovať do výskumu a vývoja,“ povedal Mostýn.

Súkromné investície do výskumu a vývoja totiž v súčasnosti tvoria len 0,52 percent celkových výdavkov na túto oblasť. To spôsobuje, že Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk »je ďaleko pod priemerom EÚ. Naopak, úroveň verejných financií je pomerne vysoká.

Otázna absorpčná kapacita

Ďalšie podnikateľské organizácie varujú, že peniaze nie sú všetko. V referencii na dokument pripravovaný podnikateľským a priemyselným združením Eurochambres, Česká obchodná komora varuje, že len samotné financie „neprispejú k rastu“ a „výskum a vývoj musí zodpovedať potrebám podnikov, ktoré na oplátku potrebujú užšie prepojenie s výskumnou komunitou.“

Výskumníci Technologického centra na Českej akadémii vied Zdeněk Kučera a Michal Pazour súhlasia, že to nie je len otázka peňazí. Podľa nich je z faktického hľadiska „veľmi ťažké vytvoriť cieľ, ktorý ignoruje efektívnosť investícií, absorpčnú kapacitu výskumu a podnikov, štruktúru ekonomiky a podobne.“

Cieľ by preto nemal odrážať len želania politikov, ale aj ekonomické okolnosti, dodávajú. S týmto na zreteli je jasné, že Českej republike sa nevedie až tak zle v porovnaní s inými európskymi krajinami, uviedli výskumníci. Hoci sa krajina zaraďuje s mierou výdavkov 1,54 percent HDP na výskum a vývoj medzi menej rozvinuté krajiny, vo svojej skupine investuje viac ako ostatné krajiny, dodávajú Kučera a Pazour.