Úvod publikácie rozoberá vznik a vývoj lieku od hľadania prvej substancie, ktorá možno bude tvoriť základ liečiva, cez náročné a zdĺhavé laboratórne skúšky a testy, ktoré by mali, ale nemusia potvrdiť účinnosť a bezpečnosť danej látky, testovacie fázy, registráciu a napokon tzv. postmarketingové skúšky, ktoré sa realizujú potom, ako sa liek dostane na trh. Autori publikácie ďalej rozoberajú problematiku regulácie marketingu a reklamy na lieky. Osobitná kapitola sa venuje podmienkam tvorby cien, maržiam a doplatkom. Ďalšími témami sú napríklad problematika farmaekonomiky, liekovej politiky štátu, alebo tzv. na mieru šitých liekov.

V jednej z kapitol napríklad autori približujú, že vývoj jedného lieku v súčasnosti stojí približne jednu miliardu eur, pričom len každý tretí liek vráti investície vložené do jeho výskumu. V celosvetovom meradle pripadá na originálne farmaceutické spoločnosti 90 % všetkých objavov nových liekov za posledných približne 40 rokov.

V EÚ neexistuje jednotná zdravotnícka a lieková politika, takže aj cenotvorba liekov je v jednotlivých členských krajinách rozdielna. Regulácia spotreby liekov, vývoj jedného lieku v súčasnosti stojí približne jednu miliardu eur, pričom len každý tretí liek vráti investície vložené do jeho výskumu. V rámci Európskej únie existuje na reguláciu cien liekov smernica č. 89/105/EEC. Tá popisuje zásady postupov, ktoré by mali byť dodržané v procese rozhodovania o cenách a úhradách zo zdravotného poistenia. Cena liekov sa na Slovensku stanovuje podľa domácej legislatívy, ktorá od decembra 2011 prešla revíziou. 

Hlavnou príčinou úmrtnosti v Európe sú podľa publikácie srdcovo-cievne ochorenia. V štátoch Európskej únie majú ročne na svedomí viac ako 2 milióny životov. 1,2 milióna občanov EÚ každoročne zomiera na rakovinu. Vo väčšine európskych krajín vzrástol za uplynulé desaťročie výskyt obezity o 10 až 50 %. Viac ako 100 miliónov európskych občanov trpí artritídou/reumatizmom.

Autori ďalej píšu, že podľa správy Európskej komisie bolo v členských štátoch Európskej únie v období rokov 2001 až 2005 v ilegálnych distribučných kanáloch identifikovaných 170 falzifikátov liekov. Keďže ide len o zistené prípady, celkový počet falzifikátov bude v skutočnosti oveľa vyšší. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že 8 až 10 % liekov distribuovaných na celom svete sú falzifikáty, pričom v niektorých krajinách je to až 25 %.

Autori predstavili publikáciu na konferencii Fórum zdravia. Slovenská asociácia farmaceutických spoločností zverejnila obsah jednotlivých kapitol na svojej webovej stránke.