Míľniky

• 29. jún 2011 – Európska komisia zverejnila návrh rozpočtového rámca na obdobie 2014 – 2020.
• 28. september 2011 – Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso obhajoval daň z finančných transakcií ako vlastný zdroj rozpočtu v rámci svojho prejavu o Stave Únie
• 6. október 2011 – Komisia zverejnila návrh regionálnej politiky po roku 2013.
• 12. október 2011 – Komisia zverejnila návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Pozadie:

Lisabonská zmluva dáva viacročnému finančnému rámcu právne záväzný status. Podľa článku 312 Zmluvy o fungovaní EÚ „zabezpečuje, aby sa výdavky Únie čerpali systematickým spôsobom a v medziach jej vlastných zdrojov“ a „ročný rozpočet Únie je v súlade s viacročným finančným rámcom“. Prvý finančný výhľad sa vzťahoval na obdobie 1988 až 1992. Stanovuje stropy výdavkov a aj príjmov do európskeho rozpočtu s prihliadnutím na to, že rozpočet EÚ musí byť vyrovnaný.

Rozpočet sa v mantineloch aktuálnej sedemročnej finančnej perspektívy na úrovni EÚ prijíma každoročne. Kým viacročný finančný výhľad podlieha v schvaľovaní inštitúciami EÚ tzv. procedúre súhlasu, kde ho Európsky parlament môže prijať alebo odmietnuť ako celok, jednotlivé ročné rozpočty sa riadia riadnym legislatívnym postupom, čo znamená, že europoslanci môžu do jeho tvorby aktívne vstupovať v celom rozsahu pred tým, než o ňom definitívne hlasujú spolu s členskými štátmi (Radou EÚ).

Otázky:

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso 29. júna 2011 predstavil dlho očakávaný návrh rozpočtového rámca na obdobie 2014 – 2020. Maximálny strop bol stanovený na 1 025 miliárd eur. V porovnaní s obdobím 2007 – 2013 ide o nárast o 4,8 %, čo je nad priemernou 2-percentnou mierou inflácie zaznamenanou v uplynulej dekáde. Exekutíva to odôvodnila tým, že treba kryť nové politické priority definované samotnými členskými štátmi. Počas rámca 2007 - 2013 sa členské štáty EÚ zaviazali, že do európskeho rozpočtu budú odvádzať 1,12 % svojho hrubého národného dôchodku (HND). Návrh 2014 - 2020 počíta s 1,05 % HND. Súčasťou návrhu sú aj dva nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ – daň z finančných transakcií a európska DPH.

Predstava Komisie je v zásade konzervatívna a najväčšia časť rozpočtu by mala ísť na tradičné priority ako poľnohospodárstvo a regionálna politika. S výraznejšími výdavkami sa však počíta aj v prípade dvoch nových oblastí – Európskej služby pre vonkajšiu činnosti, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva, a oblasti vnútorných záležitostí ako sú hraničné kontroly, bezpečnosť a imigrácia. Zvýšenie výdavkov na tieto oblasti exekutíva kompenzuje znížením prostriedkov na administratívu.

Pre lepšiu predstavu sa dá rozpočet EÚ na jeden rok prirovnať približne k rozpočtu stredne veľkej krajiny EÚ, napríklad Rakúska. Pri tvorbe návrhu finančného výhľadu sa Európska komisia snaží prihliadať na oblasti, kde EÚ prináša pridanú hodnotu, resp. na tie, ktoré by bolo nákladnejšie financovať z 27 národných rozpočtov, ako je napríklad výskum a vývoj, veľké projekty v oblasti infraštruktúry, či poľnohospodárstvo. Komisia zároveň hľadala spôsob ako rozpočtové priority financovať inovatívnejšie ako doposiaľ, čo by malo priniesť odľahčenie národných príspevkov do európskeho rozpočtu a zabezpečiť väčšiu autonómiu použitia európskych prostriedkov. 

Poľské  predsedníctvo EÚ očakáva v najoptimistickejšom scenári schvaľovanie rozpočtového rámca v horizonte 15 mesiacov (počas cyperského predsedníctva). Z procesného pohľadu sa poľské predsedníctvo snaží ujasniť kompetencie a postup práce na výhľade v rámci rozličných formácií Rady ministrov a pracovných skupinách. V záujme čo najväčšej transparentnosti sa bude snažiť zahrnúť Európsky parlament do všetkých možných neformálnych stretnutí Rady. Snahou je, aby bol nový rámec v platnosti od 1. januára 2014.

Kohézna politika a tresty

Európska komisia začiatkom októbra 2011 predstavila svoj návrh toho, ako by mala vyzerať regionálna politika po roku 2013. V ňom sa uvádza, že v prípade ak bude krajina porušovať pravidlá Paktu stability a rastu EÚ, môžu jej byť pozastavené eurofondy.

Eurokomisár pre regionálny rozvoj Johannes Hahn toto opatrenie nazval „krajným riešením“. Snažil sa tak zmierniť kritiku návrhu a podčiarknúť, že efektivita kohéznej politiky v podpore rastu a zamestnanosti bude vo veľkej miere závisieť od zdravých makroekonomických politík. Vzhľadom na skúsenosti z minulosti, uviedol Hahn, je podľa Komisie nevyhnutné jasnejšie prepojiť financovanie kohéznej politky s hospodárskymi a fiškálnymi politikami členských štátov.

Legislatívny balíček ohľadom regionálnej politiky v celkovej hodnote 336 miliárd eur je nalinkovaný na stratégiu Európa 2020 a jej ciele. V snahe zvýšiť efektivitu prišla Komisie v správe s návrhom balíčka jednoduchých pravidiel pre celkovo päť fondov EÚ, a to Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Európskeho sociálneho fondu (ESF), Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EMFF).

Toto zjednodušenie prichádza ruka v ruke s budovaním novej regionálnej architektúry, zavedením rozlišovania medzi troma kategóriami regiónov, a to: menej rozvinuté regióny (s HDP per capita menším ako 75 percent priemeru EÚ), tranzitívne regióny (HDP per capita medzi 75 a 90 percentami) a viac rozvinuté regióny (HDP per capita viac ako 90 percent priemeru).

Takéto rozdelenie bohatším krajinám umožní, aby sa mohli stále uchádzať o štrukturálne fondy. Tie pôjdu stále najmä do tých regiónov, ktoré to najviac potrebujú a majú najväčšie problémy, ale zároveň aj tranzitívne regióny budú mať prístup k eurofondom za účelom podpory investícií do inovácií, energetickej efektívnosti, sociálnej kohézie a konkurencieschopnosti.

Komisia tiež zosúladila viaceré priority so svojou stratégiou Európa 2020. V rozvinutejších regiónoch tak pôjde väčšina investícií na inovácie, podporu malých a stredných podnikov, energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje, zatiaľ čo v najmenej rozvinutých regiónoch budú tieto priority vyvážené v pomere 50:50 k potrebám rozvoja v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania miery chudoby.

Predstavitelia v Bruseli sa tiež snažili vyriešiť problémy mnohých členských štátov s absorpciou veľkého objemu financií počas limitovaného časového obdobia- najmä dlhom zaťažené krajiny mali totiž v časoch krízy problémy so spolufinancovaním.

Návrh EÚ preto stanovil strop pridelenia eurofondov v maximálnej čiastke 2,5 percenta HNP krajiny, pričom v súčasnosti sú to 4 percentá. Komisia chce tiež dočasne zvýšiť mieru spolufinancovania do 10 percent v snahe znížiť mieru zaťaženia národných rozpočtov.

Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2014

Podľa návrhu, ktorý Európska komisia zverejnila 12. októbra 2011 je pre Slovensko stanovený maximálny strop na všetky druhy priamych platieb na úrovni 402 miliónov eur, ktoré by malo dostávať od roku 2017.

Malo by dôjsť k čiastočnému zníženiu rozdielov v priamych platbách medzi starými a novými členskými štátmi. Výška priamych platieb v krajinách, ktoré nedosahujú 90 % z priemeru EÚ, by sa mala postupne zvyšovať o jednu tretinu rozdielu medzi aktuálnou úrovňou a 90 percentami európskeho priemeru.

Súčasťou návrhu Komisie je stropovanie priamych platieb. Priame platby by sa mali postupne znižovať od sumy 150 tisíc eur po maximálny strop ohraničený sumou 300 tisíc eur na podnik za rok. Tento návrh Slovensko odmieta.

Exekutíva myslela aj na mladých poľnohospodárov, ktorých budú členské štáty musieť podporovať do výšky 2 % z finančných prostriedkov vyčlenených pre poľnohospodárstvo. V súčasnosti sú až dve tretiny farmárov v EÚ staršie ako 55 rokov. Komisia chce do sektora prilákať viac mladých ľudí. Táto forma pomoci bude dostupná pre poľnohospodárov do 40 rokov a len počas prvých piatich rokov od začiatku činnosti.

Slovensko formuluje priority

Podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky je doterajší návrh Komisie dobrý podklad na diskusiu, Slovensko však má k nemu, podobne ako ďalšie členské štáty, niekoľko vážnych výhrad. Podľa doterajších vyjadrení predstaviteľov vlády je pre Slovensko z politík EÚ prioritné o.i. posilňovanie konkurencieschopnosti, konsolidácia rozpočtu z hľadiska efektívnosti financovania a jeho zjednodušenia a tiež kohézna politika.

Slovensko sa aktívne zapájalo do diskusie o dokumentoch, ktoré sa venovali budúcej podobe politiky súdržnosti EÚ, napr. „Zelená kniha o územnej súdržnosti – z územnej rozmanitosti urobiť prednosť“, „Preskúmanie rozpočtu EÚ“, „Stratégia Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, „Piata správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti“.

Hlavnú zodpovednosť za Slovensko pri príprave legislatívnych a strategických dokumentov EÚ a SR pre politiku súdržnosti po roku 2013 má Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) v spolupráci s Ministerstvom financií pre agendu finančného riadenia a auditu. Informácie o postupe prác pri negociačnom procese k návrhom legislatívnych predpisov a strategických dokumentov EÚ a SR k politike súdržnosti bude obsahovať samostatný materiál, ktorý vypracuje MDVRR SR. Prvá informácia (za obdobie od 1. júna 2011 do 31. decembra 2011) bude predložená na rokovanie vlády v termíne do 29. februára 2012. Ďalšie informácie sa budú predkladať v polročnom intervale vždy do 31. augusta a 28. februára, a to až do 28. februára 2014.

Slovensko v rámci procesu diskusií o budúcej podobe politiky súdržnosti EÚ po roku 2013 prijalo doposiaľ dva základné dokumenty, ktoré predstavujú východiskové pozície krajiny k tejto problematike:

• „Predbežné stanovisko Slovenskej republiky k budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2013“ a
• „Informácia o príspevku SR v rámci procesu verejných konzultácií k záverom z piatej správy Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti“

Čo sa týka strategického programovania, Slovensko súhlasí s tým, že je potrebné zmeniť dnešný systém. Hlavným prvkom je sústredenie sa na výsledky, ktoré chce krajina dosiahnuť. Ďalej je podľa SR potrebná lepšia horizontálna a vertikálna koordinácia medzi jednotlivými fondmi EÚ a politikami nielen na európskej úrovni, ale aj na národnej úrovni. Oproti súčasnému Národnému strategickému rámcu (NSRR) potrebuje Slovensko v budúcom programovom období významnejší dokument na národnej úrovni, ktorý bude definovať to, ako bude chcieť členský štát EÚ dosiahnuť definované ciele.

Slovensko sa bude snažiť o to, aby prerozdelenie fondov EÚ bolo ponechané na rozhodnutí členského štátu. Zvážiť by sa podľa Slovenska mala aj možnosť využitia multifondových operačných programov (OP). Slovensko zároveň zastáva názor, že ustanovenie stáleho politického a strategického fóra na úrovni Rady EÚ by zvýšilo politickú viditeľnosť a váhu politiky súdržnosti EÚ v nasledujúcom programovom období.

Slovensko bude presadzovať zachovanie aspoň súčasného podielu súdržnosti na celkových výdavkoch rozpočtu EÚ (aspoň 35-36 percent rozpočtu Únie). Ako problematické vníma SR okrem znižujúceho sa objemu zdrojov na politiku súdržnosti v návrhu aj ich zviazanie s opatreniami, ktoré SR tiež vníma ako sporné. SR je tiež toho názoru, že krajiny musia sami vedieť najlepšie zadefinovať, kde sú ich prioritné oblasti financovania z eurofondov. Preto SR bude tiež pravdepodobne namietať proti zvyšovanie podielu Európskeho sociálneho fondu v celkovom objeme prostriedkov a bude preferovať opatrenia zvyšujúce konkurencieschopnosť zvyšujúce opatrenia, napríklad v infraštruktúre.

Pri politike súdržnosti je pre Slovensku republiku kľúčový strop objemu prostriedkov z politiky súdržnosti pre členský štát, ktorý by mal byť nastavený na 2,5 % HDP, čo je síce menej ako v súčasnosti, no vzhľadom na rast HDP Slovenska to nemusí byť nevýhodné. Vláda SR si ale nemyslí, že by prostriedky na kohéziu mali byť spájané s projektmi transeurópskych sietí, pretože by to spôsobilo problémy s riadením takýto prostriedkov.

K novej kategórii „prechodných regiónov“ (regióny, ktoré prevyšujú úroveň 75 percent HDP na obyvateľa, ale nedosahujú ešte 90 % ) nie je pozícia Slovenska jednoznačne odmietavá, no je podmienená prioritizáciou najchudobnejších regiónov v Únii. Takéto prechodné regióny by mali mať možnosť realizovať štrukturálne opatrenia prostredníctvom všetkých cieľov politiky súdržnosti na základe zvýšenej miery spolufinancovania z vlastných zdrojov. Toto opatrenie by sa dotýkalo aj Bratislavského a Trnavského kraja. Pre Slovensko je dôležité práve zachovanie spolufinancovania na úrovni 85 %, inak existuje obava, že by mohlo prísť k zníženiu počtu realizovaných projektov.

Slovensko pozitívne hodnotí aj obmedzené množstvo prioritných oblastí naviazaných na Stratégiu Európa 2020, mala by však reflektovať rozvojové stratégie  jednotlivých členských štátov a mala by byť predmetom rokovaní medzi členským štátom a Komisiou.

Slovensko je tiež stotožnené s posilnenou orientáciou politiky súdržnosti na výsledok, aby sa dosiahla presnejšia identifikácia jej pridanej hodnoty v jednotlivých regiónoch, monitorovacie a hodnotiace systémy výsledkov zamerať na merateľné ukazovatele, chce však byť opatrná v otázke navrhovaných sankcií.

Pozície:

Návrh vyvolal okamžitú reakciu z Londýna. Britská vláda návrh Komisie na zavedenie nových daní označila za nerealistický.

Jerzy Buzek, predseda Európskeho parlamentu, ktorý bude hrať kľúčovú rolu pri vyjednávaniach o novom finančnom rámci návrh Komisie zasa uvítal. „Návrh Komisie je inteligentným začiatkom pre vyjednávania. Budúci viacročný finančný rámec bude jedným z najdôležitejších v histórii. Nastaví smer pre EÚ vo výnimočnom čase, keď je európsky projekt pod tlakom dlhovej krízy a vonkajšej nestability,“ uviedol Buzek.

„Systém skutočných vlastných zdrojov by bol spravodlivejší, transparentnejší, jednoduchší a vyrovnanejší. Zrejme nastane aj koniec rabatom, výnimkám a korekčným mechanizmom, ktoré sa naakumulovali v rámci súčasného systému.“

Slovenská poslankyňa EP Anna Záborská (EPP, KDH): „Tento rozpočet vzniká v čase krízy. V prvých rokoch rozpočtu sa nedá predpokladať, že by bol nejaký výrazný hospodársky rast, ale je to výhľad až do roku 2020 a nikto neočakáva, že kríza bude trvať až dovtedy. Na posledné roky teda musí rozpočet počítať aj s určitým rastom.“ Za najdôležitejšie oblasti pre Slovensko označila Spoločnú poľnohospodársku politiku či rozvoj regiónov.

Slovenský poslanec EP Sergej Kozlík (ALDE, ĽS-HZDS) poukázal na to, že Slovensko je najvidieckejšou krajinou v Európe a pritom vidiek trpí rastúcou nezamestnanosťou pre slabnúci agrosektor. Práve pre zhoršenú pozíciu poľnohospodárstva si preto podľa neho nemôžeme byť celkom istí, či sme čistí prijímatelia alebo poberatelia. „V dedinách je nezamestnanosť 20 %, pretože nám padá poľnohospodárstvo a pretože nebudujeme infraštruktúru dostatočne rýchlo, aby sme dotiahli kapitál a nové pracovné príležitosti.“

Slovenský poslanec EP Miroslav Mikolášik (EPP, KDH) vyzdvihol, že na zotieranie regionálnych rozdielov pôjde viac peňazí a že sa výhľad zameriava aj na zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie chudoby. Z jeho pohľadu je potrebné reagovať aj na prílev ilegálnych imigrantov z Afriky, ktorým často chýba vzdelanie a nemajú ani jazykové znalosti a spája sa s nimi vyššia hrozba kriminality. „Európa by mala zostať priestorom práva, bezpečnosti, nízkej kriminality a múdrej migračnej, imigračnej a emigračnej politiky.“

Ivan Štefanec, predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti: „Aj v rámci prípravy rozpočtu by sme mali hovoriť o tom, že musíme oddeliť zodpovedných a nezodpovedných. Mali by sme aj v rozpočte vytvoriť fondy, do ktorých budú platiť tí, ktorí nedodržujú pravidlá a z ktorých budú motivovaní a odmeňovaní tí, ktorí sú zodpovední, slušní a pravidlá dodržujú. Keď budeme motivovať k zodpovednosti a keď budeme aj v rozpočte myslieť na dodržiavanie pravidiel, tak verím, že Európa bude stále lepším miestom pre život.“

Albert Németh, poradca štátneho tajomníka Ministerstva financií SR a vedúci tímu odborných finančných vyjednávačov k viacročnému rámcu 2014 – 2020: „Naším úsilím je, aby sme platili čo najmenej, získali čo najviac a za najlepších okolností. O tom sú finančné vyjednávania. Je to najväčšia hra a najväčší boj z pohľadu čísel v celej Európskej únii. Ale pre nás to bude len prvým krokom. Ďalším krokom je to, aby sme mohli využiť tie peniaze tak, aby to dávalo zmysel.“

Jaroslav Náhlik, vedúci oddelenia ekonomickej politiky EÚ Ministerstva zahraničných vecí SR: „Pokiaľ ide o administratívu, máme záujem, podobne ako väčšina krajín, o zvyšovanie efektívnosti výdavkov a z pohľadu vlastných zdrojov chceme zjednodušenie súčasného systému, odstránenie súčasného zdroja založenom na DPH a odstránenie výnimiek, aj keď pôjde o veľmi zložitý proces a zrejme sa nám nepodarí. Chceme sa zároveň aktívne zapojiť do diskusie o možných vlastných zdrojoch financovania.“

Marta Orviská z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela: „Slovensko by sa malo sústrediť na efektívne využívanie už tradičných zdrojov, ale adaptovať ich s dôrazom na alokáciu na klimatické zmeny, efektívnosť, rast a redukciu chudoby,“ vysvetlila. Z pohľadu príjmovej časti je podľa nej v budúcnosti treba riešiť aj daňové úniky a čiernu ekonomiku, čo je bolesťou najmä krajín skupiny PIIGS, ktoré majú dlhové problémy.

Podľa optimistického časového scenára by dohoda na novom rámci mala byť dosiahnutá do konca roku 2012 a legislatíva k politike súdržnosti  by mala byť prijatá v roku 2013 a implementovaná od januára 2014. „Zdôrazňujem, že ide o optimistický časový scenár, pri negociáciách legislatívy 2007 – 2013 nám trvalo dosiahnutie dohody dva a pol roka a myslím si, že situácia, všeobecná, ekonomická, finančná bola úplne iná ako dnes. Takže je veľmi nepravdepodobné, že sa nám to podarí skôr,“ uviedla Katarína Kukučková Tomková zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ.

„Administratívne a finančné procedúry spojené so štrukturálnymi fondmi malé a stredné podniky často odradili od toho, aby mali z financovania úžitok. Súčasné návrhy na zjednodušenie a zavedenie spoločných základných pravidiel so sebou prináša zmenu doterajšieho kurzu,“ uviedol na adresu nového návrhu generálny riaditeľ európskej federácie združujúcej malé a stredné podniky UEAPME Andrea Benassi.