Pozadie

Všeobecne

Národné programy kontroly imigrácie do členských krajín EÚ existujú už desaťročia, ale až v roku 1999 boli na summite v Tampere (október 1999) prijaté spoločné iniciatívy na úrovni únie. Členské krajiny sa na ňom rozhodli vytvoriť spoločnú azylovú a imigračnú politiku. Výsledky summitu v Tampere boli publikované po uplynutí tohto programu v máji 2004 (COM(2004)401). O pokračovaní iniciatívy sa rozhodlo na Európskej rade v novembri 2004, jej nová verzia je známa pod názvom „Haagsky program“ - je to päťročný plán vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ.

Oba programy obsahujú plán krokov Európskej únie v oblasti legálneho i nelegálneho prisťahovalectva. V tomto prehľade sa ale zameriame na nelegálne prisťahovalectvo, azylovú politiku a kontrolu hraníc. (Ďalšie informácie o legálnej imigrácii a vízovej politike nájdete v súboroch liniek (v anglickom jazyku) Haagsky program a Ekonomická migrácia)

Nelegálna migrácia

Podľa zdrojov EÚ vstupuje do únie každý rok asi pol milióna nelegálnych imigrantov. Vo februári 2002 prijala Rada ministrov EÚ celkový plán boja s nelegálnym prisťahovalectvom a pašovaním ľudí do Európskej únie. Obsahoval iniciatívy týkajúce sa vízovej politiky, readmisie a repatriácie, kontroly hraníc a pašovania ľudí.

Otázky

Azyl

Právo na azyl je garantované Chartou základných práv a slobôd Európskej únie a vytvorenie spoločnej európskej azylovej politiky bolo dohodnuté v Tampere. Cieľom je presunúť azylovú politiku z národnej na európsku úroveň, aby boli minimálne štandardy, kvóty a pod. uniformné v celej EÚ.

Tampere určilo dva kroky, v ktorých by sa to malo stať:

• prijatie minimálnych štandardov EÚ a obmedzenie národnej legislatívy: To sa podarilo finalizovať v apríli 2004 prostredníctvom:
• Regulácie Dublin II (2003): vytvorenie objektívnych kritérií určujúcich, ktorá členská krajina je zodpovedná za ktorú žiadosť o azyl, čím sa mala zastaviť „azylová turistika“.
• Tri direktívy ustanovujúce minimálnu ochranu utečencov (júl 2001), štandardy ubytovania, zdravotníckej starostlivosti a pod. pri prijímaní utečencov (január 2003) a vytvorenie spoločnej definície „utečenca“ (apríl 2004). Posledná direktíva obsahuje časti Ženevskej konvencie OSN o utečencoch z roku 1951, a plne vstúpi do platnosti v roku 2006.
• Eurodac (15.január 2003): členským krajinám umožňuje porovnávať odtlačky prstov uchádzačov o azyl či zahraničných občanov, ktorí sú nelegálne na jej území a tak skontrolovať, či už nepožiadali o azyl v inej členskej krajine,
• Európsky utečenecký fond: získal od EˇU finančnú pomoc na prijímacie centrá a schémy dobrovoľnej repatriácie utečencov.
• Vytvorenie celoeurópskych procedúr a uniformných štandardov pre úspešných žiadateľov o azyl. Doteraz vydala Komisia dve oznámenia: to z júna 2004 pojednáva o ochrane utečencov a žiadateľov o azyl v krajine ich pôvodu, a z júla 2004, ktorého cieľom je vytvoriť spoločný systém podávania žiadostí o azyl cez jednu inštitúciu EÚ.

Vracanie osôb a ich readmisia

Každý občan nečlenskej krajiny EÚ, ktorý nemá legálne právo na dočasný či trvalý pobyt v únii, sa musí vrátiť do krajiny svojho pôvodu. Diať by sa to malo na dobrovoľnom základe, no pre prípady keď nie je dobrovoľný súhlas dosiahnuteľný, formulovala Komisia v novembri 2002 Akčný program pre návrat. Podáva návrhy na minimálne štandardy nútenej repatriácie v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte.

Komisia rokuje o readmisných dohodách s Marokom, Ruskom, Ukrajinou, Alžírskom, Tureckom, Čínou a Albánskom. Readmisné dohody sú bilaterálnymi zmluvami medzí EÚ a nečlenskou krajinou únie, ich cieľom je uľahčiť vyhostenie nelegálnych imigrantov. Zadávajú povinnosť nečlenskej krajiny EÚ opätovne, a bez formalít, prijať svojich vlastných občanov a ľudí ktorý v tej krajine žili, alebo z nej prišli. Výmenou za to získajú tieto nečlenské krajiny prostriedky na prijatie navrátených ľudí a ich usídlenie. V súčasnosti sú v platnosti len tri readmisné dohody - so Srí Lankou, Hongkongom a Macao.

Výmena informácií

Spoločná migračná a azylová politika únie si vyžaduje kvalitné a správne informácie. Preto Komisia predložila v Oznámení z mája 2003 akčný plán zbierania štatistík o azyle a migrácii. Eurostat publikuje pravidelné mesačné správy mapujúce počet prisťahovalcov a žiadateľov o azyl.

Štatistiky majú byť využité ako podklady pre každoročne publikované správy, ktoré poslúžia pri prijímaní politických rozhodnutí. Má sa zlepšiť aj výmena, analýza a šírenie údajov a rozvinúť spolupráca medzi všetkými európskymi a medzinárodnými orgánmi činnými v tejto oblasti.

Hraničné kontroly

Cieľom Schengenských dohôd je odstránenie hraničných kontrol pre pohyb osôb medzi členskými krajinami EÚ. Dôležitou časťou plánu je posilnenie vonkajších hraíc a Schengenská konvencia, ktorá je už inkorporovaná do práva EÚ, umožňujúca cezhraničnú policajnú spoluprácu, výmenu informácií, sledovanie a prenasledovanie aj cez hranice členskej krajiny.

Okrem toho bol vytvorený Schengenský informačný systém (SIS), ktorý zaznamenáva odmietnutia vstupu pre žiadateľov o azyl, zatykače, informácie o hľadaných osobách i ukradnutých predmetoch. Databáza je rozširovaná aby mohla obsiahnuť aj ďalšie informácie (napr. biometrické údaje z cestovných dokumentov - pozri súbor liniek Biometrické údaje), v plnej prevádzke má byť v roku 2007.

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (európska agentúra kontroly hraníc) bude vytvorená v máji 2005 so sídlom v Poľsku. Bude koordinačným orgánom monitorujúcim pozemské, vzdušné i morské hranice, nebude maž ale žiadnu právomoc prijímať záväzné nariadenia, nebude ani silovým orgánom presadzujúcim zákony. Bude len podporovať národné orgány organizovaním spoločných tréningov a analýzou rizík. Uvažuje sa aj o vytvorení európskeho systému pohraničnej stráže.

Pašovanie ľudí

Pašovanie ľudských bytostí, ich zneužívanie (hlavne žien a detí) na sexuálne účely, je zločinom a porušením európskej Charty základných práv. Haagsky program vytvára podmienky spolupráce pri vývoji najefektívnejších metód boja s pašovaním ľudí na úrovni EÚ, financovanie poskytuje program AGIS. Európske a medzinárodné skupiny podpísali v roku 2002 Bruselskú deklaráciu proti pašovaniu ľudí a v roku 2003 Komisia vytvorila skupinu expertov, ktorá má formulovať Oznámenie stanovujúce základné línie politiky.

Pozície

Európska rada pre utečencov a exilantov považuje zákony, ktoré boli v EÚ doteraz prijaté, za nedostatočné pokiaľ ide o zabezpečenie ochrany utečencov a žiadateľov o azyl. Podľa nej sú existujúce štandardy minimálne, čo dáva členským krajinám dosť možností na zhoršovanie exitujúcich podmienok a nevytvára potrebné brzdy a protiváhy. Podľa organizácie bolo úplne podkopané „absolútne rešpektovanie práva na azyl“, sľúbeného v Tampere.

Statewatch, britská organizácia zaoberajúca sa ochranou ľudských práv, má obavy z azylovej politiky EÚ, hlavne pokiaľ ide o pravidlo umožňujúce ľahko odmietnuť žiadateľa pochádzajúceho z takzvanej „bezpečnej krajiny“. Za neprijateľne nízke považuje aj štandardy pre akceptovanie utečencov.

Medzinárodná federácia ľudských práv od EÚ žiada, aby odmietla readmisné dohody s krajinami ako Maroko, Pakistan, či Srí Lanka. Dôvodom je, že federácia neverí v možnosť ochrany ľudských práv ľudí, ktorí sú vrátení.

Adam Townsend z Centra pre európsku reformu si myslí, že skutočná európska oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti s jednou externou hranicou môže byť vytvorená len budovaním nahor, z lokálnej úrovne: je potrebná spolupráca medzi políciou a orgánmi ochrany hraníc a zákonov z rozličných krajín. Podľa jeho názoru je pokrok pri dosahovaní cieľov z Tampere veľmi pomalý.

Amnesty International požaduje presadenie Ženevskej konvencie z oku 1951 o statuse utečenca a obáva sa, že niektoré krajiny EÚ deportujú utečencov pri podmienkach, ktoré ich ohrozujú.

Európska sieť proti rasizmu zdôrazňuje fakt, že imigranti v Európe sú veľmi citliví na problémy ako je bezdomovectvo, a preto musí EÚ na riešenie tohto problému konať.

Ďalšie kroky

Azylová politika

• prvé spoločné kroky majú byť členskými krajinami implementované hneď, ako to bude možné
• legislatíva k ďalšiemu kroku má byť pripravená tak, aby mohla byť prijatá v roku 2010

Politika vracania osôb do krajiny pôvodu

• začiatkom roku 2005 má prebiehať diskusia o minimálnych štandardoch pri procedúrach návratu osôb do krajín pôvodu
• vytvorenie európskeho fondu pre návrat osôb do roku 2007
• menovanie Mimoriadneho predstaviteľa pre spoločnú politiku návratu osôb

Hraničné kontroly

• SIS II má byť funkčný do roku 2007
• do mája 2005 má byť funkčná európska agentúra pre hraničnú kontrolu, zhodnotenie jej fungovania sa plánuje na koniec roka 2007
• koncom roku 2006 má byť vytvorený fond spoločenstva pre ochranu hraníc

Pašovanie ľudí

• oznámenie Komisie sa očakáva v roku 2005