Pozadie:

Tradícia „Európskych rokov“ začala v roku 1983. Jej hlavným cieľom je zvýšiť v EÚ povedomie verejnosti o stanovej téme a stimulovať politické diskusie.

Uplynulé Európske roky:

• Európsky rok pracovnej mobility (2006)
• Európsky rok rovných príležitostí (2007)
• Európsky rok medzikultúrneho dialógu (2008)
• Európsky rok tvorivosti a inovácií (2009)

Otázky:

Podľa európskych štatistík 17 % Európanov (takmer 80 miliónov ľudí) v súčasnosti žije pod hranicou chudoby. Táto alarmujúca skutočnosť vyvolala silný ohlas verejnosti, dôkazom sú posledné výsledky prieskumov mienky Eurobarometer Eurobarometer je séria prieskumov verejnej mienky, ktoré zadáva sekcia Analýz verejnej mienky Európskej komisie od roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk ».

„Zasvätenie“ tohto roku na boj proti chudobe je podľa španielskeho premiéra Josého Luisa Rodrígueza Zapatera správne načasované najmä pre rastúcu nezamestnanosť. Počas svojho vystúpenia v Európskom parlamente uviedol, že Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »si veľmi dobre uvedomuje vážne dôsledky krízy vo svete a v EÚ – pribudlo osem miliónov ľudí bez práce. „Veľký podiel na tomto čísle tvoria moji vlastní krajania,“ povedal poslancom.

V skutočnosti sa však o tematickej oblasti pre rok 2010 rozhodlo ešte pred vypuknutím krízy. „Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je neoddeliteľnou súčasťou úsilia na prekonanie krízy. Pričasto sú dôsledkami recesie postihnutí práve tí zraniteľnejší v spoločnosti,“ uviedol predseda Komisie José Manuel Durão Barroso.

Podľa šéfa exekutívy na boj proti chudobe Európa nesmie zabudnúť po skončení tohto roku, ale musí preniknúť do jej dlhodobého myslenia.

„Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu mal stať katalyzátorom na zvýšenie povedomia a vytvorenie dynamiky pre inkluzívnejšiu spoločnosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou budúcej stratégie EÚ 2020, ktorú som navrhol,“ zdôraznil.

Vladimír Špidla Komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti dodal: „Každý šiesty Európan každodenne rieši problém, ako vystačiť s finančnými prostriedkami, ale chudoba môže postihnúť aj nás ostatných a našu spoločnosť ako celok.

Poukázal na to, že hoci väčšina nástrojov na boj s chudobou pôsobí na národnej úrovni, tri štvrtiny Európanov očakáva pomoc aj zo strany EÚ. „Vďaka európskemu roku sa táto problematika dostáva do popredia záujmu, takže Európa ako celok môže spojiť svoje sily v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu,“ uzavrel.

Súvisiace aktivity budú vo veľkej miere decentralizované a zúčastní sa na nich 29 krajín (27 členských štátov EÚ plus Nórsko Vzťahy Nórska s EÚ sú riadené predovšetkým Dohodou o Európskom hospodárskom priestore. Tá rozširuje legislatívu jednotného trhu EÚ na Nórsko, Island a Lichtensteinsko, s výnimkou sektoru poľnohospodárstva a rybolovu.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Island Počas studenej vojny bol Island strategickým vojenským oporným bodom pre Spojené štáty. Krajina nemá vlastné ozbrojené sily. Pre ekonomiku je stále dôležitý rybolov, krajina je známa aj širokým využívaním geotermálnej energie. viac na www.EuropskaUnia.sk ». Sedemnásťmiliónový rozpočet podporí informačné kampane na európskej aj vnútroštátnej úrovni a tiež stovky národných projektov súvisiacich s rozličnými prioritami jednotlivých krajín.

Pozície:

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC): „Boj proti chudobe neznamená len hľadanie opatrení, ale aj priame zasahovanie a rozvíjanie systémov sociálnej ochrany,“ tvrdí Józef Niemiec, konfederálny tajomník ETUC. „Tiež to znamená primeraný príjem pre všetkých bez ohľadu na ich sociálnu, profesionálnu a osobnú situáciu.“

Amnesty International v liste španielskemu predsedníctvu vyzvala EÚ, aby riešila neustále porušovanie ľudských práv, ktorým trpí rómska populácia v Európe. "Rómovia sú jednou z najviac viditeľných príkladov menšín v EÚ, ktorá trpí ako  chudobou tak aj  marginalizáciou. Zdá sa, že je ešte stále prijateľné zaobchádzať s nimi odlišne, a to je neprípustné, "povedal Nicolas Beger, riaditeľ kancelárie Amnesty International pre EÚ.

Organizácia okrem toho chce, aby EÚ nadviazala na svoje politické záväzky a podnikla kroky na zastavenie násilného vysťahovania Rómov, ktoré sa vyskytuje v celej EÚ, a vyzýva členské štáty, aby prijali a uplatňovali politiky, ktoré podporujú integráciu rómskych detí do klasického školského systému.