Pozadie:

Štokholmský program je navrhovaná legislatívna agenda švédskeho predsedníctva v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí na obdobie rokov 2009-2014.

Platnosť súčasnej agendy v tejto oblasti, Haagskeho programu, vyprší tento rok. Podľa švédskeho predsedníctva sa Štokholmský program zameriava na „definovanie rámca EÚ v oblasti spolupráce polície a colnej správy, záchranárskych služieb, spolupráce v oblasti trestného a občianskeho práva, azylovej, migračnej a vízovej polície.“

Zo spomínaných oblastí sa „najhorúcejším zemiakom“ pre Európsku úniu stala práve imigračná a azylová politika. Niekoľko krajín z oblasti Stredozemného mora (vrátane Malty a Talianska) svojich severných partnerov vyzvalo na zvýšenú spoluprácu.

Počas debaty na pôde EP v októbri 2009 liberálni členovia parlamentu švédsky návrh privítali, južné krajiny EÚ ho však opísali ako nedostatočný v otázke imigrácie. V novembri parlament švédsky plán schválil veľkou väčšinou. (EurActiv 26/11/09)

Konečný návrh programu predstavitelia Európskej komisie opísali ako najväčší pokrok svojho druhu v tejto oblasti.

Rovnaké stanovisko vyjadril aj britský člen parlamentu za socialistov Claude Moraes, ktorý povedal, že na rozdiel od svojich predchodcov z Tampere a Haagu pokrýva Štokholmský dokument „celú tematickú oblasť spravodlivosti a vnútorných záležitostí“.

Moraes, ktorý sedí vo výbore priamo sa zaoberajúcom touto otázkou, EurActiv-u povedal, že verí v to, že Štokholm Európskej únii ponúka potenciálnu „zmenu v nástrojoch“, ktorá by „konečne mohla priniesť nejaký konkrétny pokrok“ v debate, ktorá predtým niekoľko rokov stagnovala.

Kontroverzné a politicky citlivé otázky imigračnej a azylovej politiky a základných práv a bezpečnosti spôsobili, že sa medzi členskými krajinami EÚ za posledné desaťročie vytvorilo niekoľko rozličných názorových skupín.

Zvýšený záujem EP záležitosti urýchli

Vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti má Parlament v súčasnosti rovnaké zákonodarné práva v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí ako Rada EÚ. Moraes a niekoľko ďalších preto veria, že tento krok odblokuje množstvo kľúčových debát.

Predstaviteľ Komisie EurActiv-u povedal, že podľa neho sa vďaka väčšiemu zaangažovaniu Európskeho parlamentu v budúcnosti oveľa ľahšie dosiahne riešenie v kľúčových otázkach. Moraes tvrdí, že je to „skôr o istote ako o rýchlosti.“ Nezáleží na tom, ako veľmi budú tieto témy kontroverzné, „budeme schopní presadzovať zákony,“ povedal a dodal, že keď „sa táto záležitosť ukáže v celom svetle“ na demokratickom fóre EP, „malo by to pohnúť vecami.“

Štokholmský program, aj napriek svojej zámerne vágnej formulácii, začína mieriť správnym smerom, poznamenal zdroj z EK. Napríklad v spornej otázke zvýšeného počtu žiadateľov o azyl a nelegálnych prisťahovalcov, ktorí sa pokúšajú do EÚ dostať cez oblasť Stredozemného mora, program uznáva potrebu podporiť FRONTEX Agentúra pre správu operatívnej spolupráce pri vonkajších hraniciach. Koordinuje operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti riadenia vonkajších hranícviac na www.EuropskaUnia.sk »– agentúru pre bezpečnosť vonkajších hraníc.

Tento krok by mal v konečnom dôsledku viesť k zvýšenému zdieľaniu lodí, lietadiel či personálu medzi členskými štátmi EÚ v reakcii na plavidilá plné ilegálnych imigrantov. Ide o niečo, čo v súčasnosti nápadne chýba, vyjadrili sa talianski členovia Parlamentu.

Štokholmský program identifikuje FRONTEX ako kľúčový komponet širšej stratégie na boj s nelegálnou imigráciou. Zároveň by však vyvíjať tlak na členské štáty, aby viac spolupracovali a Komisii by mal udeliť prostriedky na budovanie kapacít programu FRONTEX v Stredozemnom mori, verí Moraes. „Je na nás, aby sme zaplnili prázdne miesta,“ povedal.

Bližšie k azylovej politike EÚ?

Zatiaľ čo zdroje EK hovoria, že Komisia je so švédskym plánom spokojná, diplomatické zdroje EurAktiv-u povedali, že v skutočnosti je nespokojná s tým, že nenastal pokrok v oblasti vzájomného uznávania azylu – v oblasti, kde mnohé členské štáty váhajú s príliš rýchlym napredovaním.

Pri rozoberaní tohto bodu Kris Pollet z European Council on Refugees and Exiles (ECRE) povedal, že nedostatok vôle členských krajín na stanovenie ďalších pravidiel ochrany utečencov a na dosiahnutie Spoločného európskeho azylového systému sa v programe odráža pomocou „mnohoznačných formulácií používaných pri snahe o harmonizovanie azylovej legislatívy.“

Pollet sa vyjadril, že ECRE je „veľmi sklamané“ vágnym znením programu v tomto smere. Moraes zasa tvrdí, že konečný návrh kladie príliš veľa dôrazu na bezpečnosť a kontrolu v oblasti prekračovania hraníc, kontroly víz a zločinu.

Predovšetkým sa však program zameriava na práva občanov, čím sa táto téma stáva cieľom toho, aby sa Európske občianstvo Občianstvo označuje právny stav, ktorý vyplýva z príslušnosti jednotlivca k určitej politickej a územnej jednotke. Pojem „európske občianstvo“ zaviedla Maastrichtská zmluva v roku 1992. viac na www.EuropskaUnia.sk »stalo „hmatateľnou skutočnosťou.“