Pozadie:

Aj keď Lisabonská zmluva EÚ nedáva žiadne zásadne nové kompetencie v sociálnej oblasti, konsoliduje tie, ktoré už existujú a otvára nové možnosti:

• Zmluva dáva špecifické odporúčania týkajúce sa rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ľudských práv a rovnosti.
• Rožširuje právomoci Európskeho parlamentu v prípade príjímania protidiskriminačnej legislatívy. Znamená to, že môže využiť právo veta, pokiaľ uzná, že návrh treba doplniť alebo pozmeniť.
• Klauzula o nediskriminácii stanovuje, že EÚ by mala bojovať proti diskriminácii definovaním a implementovaním všetkých svojich politík a aktivít.
• Sociálna klauzula od Únie vyžaduje, aby pri definovaní a implementovaní svojich politík, brala do úvahy zamestnanosť, sociálnu ochranu a boj proti sociálnej exklúzii.
• Charta základných práv Charta základných práv Európskej únie po prvý krát v dejinách EÚ spája do jediného dokumentu celú škálu občianskych, politických, ekonomických a sociálnych práv všetkých občanov a obyvateľov EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorá predstavuje niekoľko nových mechanizmov solidarity a zaisťuje lepšiu ochranu európskych občanov, sa stala právne záväzná a má štatút primárneho práva.
• Posilňuje úlohy národných parlamentov v rozhodovacom procese. Národný parlament má osem týždňov na posúdenie právnych aktov EÚ, pričom môže vydať odôvodnené stanovisko, prečo predložený návrh považuje za irelevantný.
• Európska občianska iniciatíva – Minimálne jeden milión občanov EÚ, ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov sa môže ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby predložila vhodný návrh v záležitostiach, ktoré spadajú do kompetencie EÚ.

Otázky:

„Napriek drobným vylepšeniam v sociálnej oblasti, Zmluva veľa nezmení, pokiaľ sa nové sociálne ustanovenia nebudú interpretovať dynamickým spôsobom,“ tvrdí Philippe Pochet, generálny riaditeľ Európskeho odborového inštitútu (ETUI).

Výhody plynúce z Charty základných práv

Lisabonská zmluva nedáva Európskej únii žiadne nové zásadné kompetencie v sociálnych záležitostiach, no dôrazne konsoliduje už existujúce.

Experti Charte základných práv nedávajú veľa šancí, že dokáže podporiť sociálnu spravodlivosť. „Bude veľmi záležať na tom, ako bude text interpretovať Súdny dvor,“ upozornil Pochet. Kontroval mu komisár pre sociálne záležitosti Vladimír Špidla Komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorý tvrdí, že fakt, že Zmluva rozpoznáva Chartu môže znamenať veľkú zmenu. „Sociálne práva by mohli získať väčší význam v precedenčnom práve Európskeho súdneho dvora a aj v rámci všeobecných aktivít Únie.“

Napriek príležitosti rozvinúť „Sociálnu Európu“, ktorú prezentuje Zmluva, zapojenie politických hráčov bude rozhodujúce, poznamenal Pochet. Občania využívajúci vyzývacie právo nebudú podľa neho stačiť.

V ústrety sociálnejšiemu jednotnému trhu

Ekonomická kríza by však mohla byť tým správnym impulzom na podporu ďalšieho rozvoja európskej sociálnej dimenzie. V októbri predseda Komisie José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »poveril bývalého komisára Maria Montiho, aby pripravil správu obsahujúcu riešenia a odporúčania na opätovné spustenie jednotného trhu. „Toto si možno vyžiada nový pohľad na to, ako by sa dal posilniť trh a sociálna dimenzia integrovanej európskej ekonomiky,“ vyhlásil vtedy Monti.

Podľa jeho slov kľúčovým testom pre trhové ekonomiky či možno dokonca pre demokracie bude, ako zvládnu rastúcu nerovnosť živenú neovládanou globalizáciou a zároveň prehlbovanú súčasnou krízou.

Montiho vízia je vybrať to najlepšie z dvoch konkurenčných ekonomických modelov – anglosaského a sociálneho trhového hospodárstva – a podporiť integráciu trhu zmiernením daňovej konkurencie najmä fiškálnou koordináciou.

Podľa expertov je základom európskeho jednotného trhu jeho sociálny model a ten je predovšetkým o hodnotách vrátane tých základných akými sú – rovnosť, solidarita, všeobecný bezplatný či lacný prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a mnohým ďalším verejným službám.

„Ak EÚ chce mať podporu svojich občanov, musí sa zamerať na svoj sociálny deficit a ľudia, ktorí v nej žijú, musia byť presvedčení, že jej prioritou je aktívne a viditeľne napĺňať ich sociálne potreby,“ poznamenal Fintan Farrell z Európskej siete proti chudobe.

Odborník z Úradu politických poradcov (BEPA) Európskej komisie, ktorý nechcel byť menovaným, verí, že len spravodlivé prerozdelenie bohatstva zmierni zlosť voči EÚ a jej jednotnému trhu.

Redistribučné mechanizmy by sa mali zamerať na financovanie vzdelávania mladých ľudí a detí a tiež do žien a teda aj rodín.

„To by preformulovalo rovnosť medzi generáciami a zaistilo rovnováhu európskych rozpočtov,“ tvrdí zdroj, pričom dodal, že v EÚ na to neexistuje daňový nástroj, preto treba nájsť nový redistribučný systém.

Sociálna klauzula

Sociálna klauzula Lisabonskej zmluvy vyžaduje, aby Únia pri definovaní a implementovaní svojich politík, brala ohľad na zamestnanosť, sociálnu ochranu a boj proti sociálnej exklúzii. Podľa analytika BEPA pri jej aplikovaní  budú kľúčové najmä záväzky politických činiteľov. Napríklad od roku 1996 sa EÚ aktívne snaží propagovať  rodovú rovnosť, no aj napriek existujúcej štruktúre, politici podľa expertov neboli schopní prijať ju ako prioritu.

Okrem toho experti upozornili na to, že priveľa vnútorných stretnutí v Európskej komisii absolvujú asistenti a stážisti, takže vyzvali vyššie štruktúry exekutívy, aby zaistili, aby tento systém lepšie fungoval.

Slová komisára Špidlu o akejkoľvek vízii budúcej EÚ by v opačnom prípade mohli stať len symbolickými: „Zmluva ukazuje, že Únia je pripravená prekonať kontradikcie medzi sociálnym a ekonomickým, ktoré ľudia, tak často kritizujú.“