„Pamätám si z hodín dejepisu, že Švajčiarsko Švajčiarsko je síce členom EFTA, v referende ale odmietlo participovať na Európskom hospodárskom priestore a jeho vzťahy s EÚ tak riadia bilaterálne sektorové dohody. viac na www.EuropskaUnia.sk »bolo krajinou, ktorá  vždy chránila diskriminované skupiny v Európe“, povedala holandská europoslankyňa Emine Bozkurt (SD) pri príležitisti publikovania správy Európskej siete proti rasizmu (ENAR). To sa podľa nej už ale asi zmenilo.

Predsedníčka pracovnej skupiny EP pre diverzitu a boj s rasizmom takto komentovala švajčiarske referendum o zákaze výstavby minaretov v krajine.

V ňom sa 57 % zúčastnených občanov vyjadrilo v prospech takéhoto zákazu - a to napriek nesúhlasu vlády a väčšiny švajčiarskych politických strán.

Výsledok referenda potešil krajne pravicové strany v Európe, niektoré, napríklad v Holandsku, dokonca vyzývajú na podobný krok vo vlastnej krajine.

Na druhej strane turecký minister uviedol, že očakáva, že moslimovia vyberú svoje peniaze zo švajčiarskych bánk.

Hoci správa ENAR neskúmala prípad švajčiarskeho referenda, riaditeľ Pascal Charon vymenoval niektoré krajiny, kde sú badateľné sledujú „negatívne trendy“:

„Sme svedkami znepokojivého vývoja posilňovania krajne pravicových hnutí a šíriaceho sa antisemitizmu v Litve, Maďarsku alebo na Slovensku“, povedal Charon. Podobné  sentimenty sa podľa neho znovu objavujú v starých členských štátoch pri diskusiách o imigrácii a integrácii imigrantov.

Správa ENAR je kompilátom informácií z 22 národných správ. „Cieľom tejto správy nie je stigmatizovať jednu alebo druhú krajinu“, hovorí Chibo Onyeji z ENAR, ale „poukázať na fakty.“

Podľa správy sú najzraniteľnejšími skupinami Rómovia, migranti a náboženské menšiny. V zamestnaní majú príslušníci etnických menšín tendenciu narážať na „strop zo skla“ pri kariérnom postupe a zastávajú pracovné miesta, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii, tvrdí ďalej správa.

V Holandsku napríklad migranti z „nezápadných krajín“ majú pocit, že musia oveľa  ťažšie pracovať než domáci na to, aby získali rovnakú pozíciu na pracovnom trhu a kontinuálne musia dokazovať, že nespĺňajú stereotypný – väčšinou nelichotivý – obraz o svojej skupine.

Bývanie, vzdelanie, zdravie, policajný dohľad a prístup k tovarom a službám alebo do médií sú oblasti, v ktorých sa podľa správy ENAR prejavuje diskriminácia.

Správa poukazuje aj na niektoré zlepšenia, napríklad pozitívny vplyvy európskej antidiskriminačnej legislatívy, ktorá priniesla postavenie rasovej diskriminácie mimo zákon. Efektivita tejto legislatívy sa ale líši od krajiny ku krajine.

„Veľa incidentov nie je nahlásených“, zdôraznila Bozkurt. Mnoho z dobrých opatrení na boj s diskrimináciou, ktoré už boli prijaté na úrovni EÚ podľa nej ešte stále nebolo implementovaných členskými štátmi.